Vladimír Miro Jurík
Už je potrebné sa odpichnúť od minulosti. Po 35 rokoch od pádu Železnej opony nemá BSK postavený jediný cestný most do Rakúska.
- Páči sa mi to
- Odpovedať
3![]()
Most
09.09.2024
Most v Uhorskej Vsi
Historické záznamy hovoria o zničení dreveného mosta cez Moravu v roku 1711. Most bol znovu postavený až v 19. storočí. Od roku 1892 sa úzkorozchodnou železnicou po moste dopravovala cukrová repa z rakúskych dedín do cukrovaru v Uhorskej Vsi.
Po roku 1918 bola preprava obmedzená a roku 1945 most vážne poškodili ustupujúce nemecké vojská. Sovietska armáda most síce provizórne opravila, ale ľadochod v roku 1948 dielo skazy dokončil. Most odvtedy nebol obnovený.
Od roku 1999 prepravu medzi slovenským a rakúskym brehom zabezpečuje kompa.
Rakúsko-Uhorsko a ČSR
Za Rakúsko-Uhorska (8. júna 1867 –
31. októbra 1918) a v období prvej Československej republiky (28. októbra 1918 –
1. októbra 1938) fungovali slovensko-rakúske vzťahy na úplne inej úrovni ako dnes. V tých časoch totiž Záhoráci bežne chodili na trhy do Viedne, kde nielen kupovali, ale aj predávali. Čulé vzájomné vzťahy boli aj v iných oblastiach života. Obyvatelia obcí pri Morave totiž mali bližšie do Viedne ako na opačnú stranu Malých Karpát. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie sa to čiastočne zmenilo, ale kontinuitu slovensko-rakúskych vzťahov sprostredkovanú mostami a prievozmi prerušil až komunistický puč v roku 1948.
K tomu, čo bolo bežné pre minulé generácie, sa ani po tridsiatich piatich rokoch, ktoré uplynuli od Nežnej revolúcie, nevieme ani len priblížiť.
Slovensko-rakúske mosty (oranžové) a brody a prievozy (žlté) vyznačené v mape zo začiatku 20. storočia
Mosty cez rieku Moravu:
1. Moravský Svätý Ján – Hohenau
2. Gajary – Dürnkrut
3. Uhorská Ves – Angern
4. Bratislava – Marchegg
5. Devínska Nová Ves – Schlosshof
Brody a prievozy cez rieku Moravu:
1. Moravský Svätý Ján – Ringelsdorf
2. Veľké Leváre – Drőssing
3. Veľké Leváre – Sierndorf
4. Veľké Leváre – Jedenspeigen
5. Vysoká pri Morave – Zwerndorf
6. Stupava – Marchegg
7. Devín – Markthof
https://malackepohlady.sk/?p=15862
110 rokov čakania na most
V knihe Tomáša Haviara Uhranská električka sa píše, že miesto plánovanej rekonštrukcie dreveného železničného mosta vznikol 19. decembra 1911 návrh na výstavbu nového oceľového mosta, ktorý mal plniť funkciu železničného a zároveň aj cestného spojenia medzi dvoma brehmi rieky Moravy.
Od vtedy existujúceho dreveného mosta mal byť nový most vzdialený 150 metrov smerom proti prúdu, mal mať na každom brehu kamenný pilier a medzi nimi malo byť umiestnených päť podpier. Celková dĺžka mosta mala byť 297 metrov a v Uhorskej Vsi mal byť pred cukrovarom napojený na štátnu cestu. Os mosta mala mať odklon 40°
smerom k Mannersdorfu a na rakúskom brehu mal byť most napojený na cestu do obce Angern.
Výstavba mosta bola definitívne schválená 20. apríla 1914, realizáciu však zastavila prvá svetová vojna.
V roku 1918, po skončení I. svetovej vojny sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo na nástupnické štáty. Uhorská Ves pripadla Československej republike a Angern naďalej patril Rakúsku. Úzkokoľajná železnica, ktorá dovtedy premávala v rámci colnej únie jednej monarchie, sa tak stala medzinárodnou. Na oboch stranách mosta boli zriadené colnice, kde sa preclieval všetok kontingent.
Komisia, ktorá riešila situáciu okolo mosta, sa znova zišla 30. novembra 1923. Zástupcovia Československej republiky však pri rokovaní odmietli spôsob financovania a tak bol drevený most len čiastočne opravený a používal sa ďalej.
Tridsiate roky minulého storočia boli posledným obdobím hľadania riešenia na výstavbu nového mosta medzi Uhorskou Vsou a Angernom. Realizáciu však obidve strany pre vysoké náklady a nízku rentabilitu presunuli na neskorší termín.
Na zasadnutí komisie 24. novembra 1932 bol skonštatovaný kritický stav pôvodného dreveného mosta, ale reč už bola len o jeho rekonštrukcii. Návrh financovania bol ale zamietnutý, tentoraz rakúskou stranou. Situácia sa teda neriešila, stav mosta sa zhoršoval a v roku 1933 sa už nahlas hovorilo o jeho odstránení a dočasnom nahradení kompou.
V roku 1934 bola z mosta odstránená železničná trať a počas II. svetovej vojny bol most udržiavaný len pre peších, ktorí chodili pracovať do Nemeckej ríše. Po prechode frontu cez Uhorskú Ves bol za hranicou svojej životnosti. Na katastrálnej mape z roku 1946 je však most ešte zobrazený.
Cukrovar v Uhorskej Vsi bol v roku 1948 znárodnený a Povereníctvo vnútra vydalo 11. júna 1948 nariadenie o zmene názvu obce na Záhorskú Ves.
V obci však po zmene politických pomerov nastali časy tvrdého vojenského režimu. Na hraniciach s Rakúskom boli postavené strážne veže a zátarasy z ostnatého drôtu. Vo vlaku do Záhorskej Vsi boli bežnými spolucestujúcimi pohraničníci so samopalmi. Režim určil obec na zánik a o výstavbe nového mosta sa ani neuvažovalo.
Situácia sa zmenila až po roku 1989, kedy znova začali zasadať komisie a znova sa začalo hovoriť, písať a rokovať o novom moste, na ktorý obyvatelia Záhoria čakajú už viac ako 110 rokov.
Plánovanú stavbu však najprv v roku 1997 referendom zablokovali rakúski susedia.
*
V roku 2005 sa vodou z Moravy krstila maketa nového dreveného mosta. Krstu sa zúčastnili vtedajší predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda, predseda BSK Ľubo Roman, prezident Krajinského snemu Dolného Rakúska Edmund Freibauer a početní obyvatelia zo slovenských a rakúskych priľahlých obcí.
Plánovaný drevený most mal byť 400 metrov dlhý, 12 metrov široký a stredová časť sa mala dať zdvihnúť, aby popod most mohli plávať lode. Projektová dokumentácia stála 4 000 000 Sk a výstavba mosta mala začať v roku 2006.
*
V roku 2007 však BSK dala vypracovať novú projektovú dokumentáciu, podľa ktorej sa mal stavať most oceľovej konštrukcie, ktorým mala prechádzať cesta II. triedy. Plánovaná celková dĺžka mosta nad inundačným územím rieky Moravy bola 390 metrov, vlastné premostenie nad riekou malo mať dĺžku 75 metrov. Most mal byť široký 10,5 metra a na rozdiel od premostenia v Moravskom Jáne mal umožniť obojsmernú premávku. Slúžiť mal pre osobnú automobilovú dopravu, nákladnú dopravu do 7,5 t užitočnej hmotnosti a obmedzenú autobusovú dopravu.
Plánované náklady mali byť 12 000 000 € (tretinu mala hradiť slovenská strana) a stavať sa malo začať v roku 2011.
O rok neskôr sa výstavba mosta stala prioritou bratislavského kraja v programovacom období 2014 –
2020. BSK prisľúbila získať z eurofondov zdroje na obstaranie dokumentácie pre stavebné povolenie a realizačnú dokumentáciu.
Stavať sa malo začať na jeseň 2015.
*
O výstavbe mosta sa však koncom septembra 2014 na rakúskej strane znova konalo referendum.
Do prieskumu názorov občanov sa vtedy zapojili aj obyvatelia Záhorskej Vsi. Do schránok predtým dostali tendenčný leták od vtedajšieho starostu JUDr. Borisa Šimkoviča. Tvrdil v ňom, že:
- po výstavbe mosta cez obec denne prejde 6 000 áut, pričom kvalifikovaný odhad hovoril o počte 2 600;
- že most do Rakúska má len jednu výhodu a síce spojenie 24 hodín denne, pričom "zabudol" spomenúť zvýšenie možností zamestnania pre miestnych občanov a rozvoj miestnej ekonomiky;
- že kompa podľa neho nemá žiadne nevýhody, pričom neuviedol, že na prejazd sa ráno a večer bežne čaká 30 –
45 minút, kompa nejazdí v noci, ani keď je nízka hladina vody, ani keď je vysoká hladina vody, a ani keď má kompa technické problémy. Však čo, to trápi len pendlerov.
A to, že z prevádzky kompy tečie do obecnej kasy okolo 500 000 € ročne, ktoré obecný úrad bez problémov dokáže minúť na platy pre obecných zamestnancov, s letákom nemalo vôbec nič spoločné.
Všakže.
O zastavení akýchkoľvek aktivít spojených s výstavbou mosta nakoniec rozhodol krajinský hajtman Dolného Rakúska Erwin Pröll. V obci Angern sa totiž v referende 74 % zúčastnených obyvateľov vyjadrilo proti výstavbe, lebo sa obávali, že by sa ich obec stala tranzitným miestom pre dopravu.
14 000 000 €, ktoré boli v rámci eurofondov vyčlenené na most Angern –
Záhorská Ves, sa rozdelilo do iných tematických projektov v rámci cezhraničnej spolupráce medzi Bratislavským krajom a Dolným Rakúskom.
Občania, zabudnite.
Ale občania nezabudli.
*
Téma nového mosta sa opätovne otvorila na bilaterálnom stretnutí zástupcov BSK a spolkovej krajiny Dolné Rakúsko v septembri 2018. Rakúska strana navrhla hľadať možnosť alternatívneho umiestnenia mosta mimo intravilánu obcí, pričom reálnosť takéhoto riešenia by mala určiť štúdia uskutočniteľnosti. "Ak štúdia preukáže, že je skúmaný variant realizovateľný, BSK a Dolné Rakúsko vyvinú úsilie o hľadanie externých finančných zdrojov potrebných na financovanie projektu," uvádza sa v dôvodovej správe.
Zodpovednosť za obstaranie štúdie uskutočniteľnosti prevzala rakúska strana.
*
Zasadnutie OZ 9.4.2019
(Všimli ste si? Už nie 6 000 áut denne, ale 10 000. To sú veci.)
https://www.zahorskaves.sk/data/news_files/zahorskaves.sk/91939/zapisnica-zo-zasadnutia-oz-dna-9-4-2019.pdf
*
Od: Zdenka Menhartova
Date: st 10. 4. 2019 o 22:20
Subject: List - doprava
To: <predseda@region-*sk.sk>, <alzbeta.ozvaldova@region-b*k.sk>, <elena.patoprsta@region-bs*.sk>
Vážený pán predseda,
Dovoľujeme si Vás osloviť v mene občanov Záhoria, pendlerov pracujúcich v Rakúsku. Náš dlhoročný problém spočíva v nedoriešenom dopravnom prepojení Záhoria a Rakúska. Rieka Morava, deliaca naše krajiny sa ťahá 80 km našim územím a na celom tomto úseku sa nachádza jeden jediný cestný most Hohenau. História výstavby mosta je Vám isto známa, minimálne dva razy už mal byť postavený, pričom najskôr zlyhal projekt na financiách, neskôr vysoko pravdepodobne vďaka manipulácii niektorých osôb a ich osobných záujmov.
Veľmi nás potešili informácie, že rakúska strana obnovuje rokovania na túto tému. Ako sme sa však vzápätí dozvedeli, starosta obce Záhorská Ves už stihol vydať minimálne jedno záporné stanovisko a to práve listom adresovaným na Vás, kde Vás informoval o tom, že územie, kde Rakúšania navrhujú most, sa nachádza v chránenom krajinnom území so stupňom ochrany číslo 5. S poľutovaním Vás musíme informovať, že starosta JUDr. Šimkovič Vám poskytol zavádzajúcu informáciu a to, ako sme si s ním konfrontovali včera, dokonca zámerne. Dané územie sa nachádza v ochrannom stupni číslo 2.
Vážený pán predseda,
Radi by sme vysvetlili, že prevoz kompu, za ktorý treba platiť a na ktorý sa žiaľ, nemôžeme nikdy na 100 percent spoľahnúť, považujeme v dnešnej dobe už za prekonaný. Pravidelné čakanie (25 až 70 minút) nám pripomína doby minulé, keď sme na štátnej hranici boli kontrolovaní príslušníkmi hraničných polícií. Keď kompa nejazdí, cesta do práce pre mnohých z nás predstavuje aj dve hodiny jazdy autom. Bývajú to veľmi nepríjemné a nebezpečné týždne, najmä v zimnom období. Určite ide o milú atrakciu pre turistov, v bežnom živote sa však jej čaro rýchlo vytráca.
Chápeme, že ide o podnikateľský zdroj príjmov pre obec Záhorská Ves, napriek tomu to vidíme ako určitý druh rukojemníctva, pokiaľ pre zisky jednej obce musia obyvatelia celého regiónu prechádzať riekou ako v dobách minulých.
Vážený pán predseda,
Ďakujeme za Váš čas a dúfame, že naše potreby budú zohľadnené v nasledujúcom rozhodovacom období. Myslíme si, že aj obyvatelia Záhoria si zaslúžia komfortné dopravné prepojenia, ako máme napríklad na hranici s Maďarskom.
S pozdravom
Zdenka Meňhartová (za záhoráckych pendlerov)
*
Na čiernobielom obrázku nižšie je mapa s vyznačenými stupňami ochrany prírody na slovenskom brehu - tmavosivá oblasť Horného lesa je stupeň ochrany 5, všetko ostatné územie na mape je v stupni ochrany 2. ˇČervená značka ukazuje, kadiaľ by viedol aktuálne plánovaný nový most. Je to v dostatočnej vzdialenosti od Horného lesa a most je tam možné postaviť.
Na druhom obrázku sú vyznačené koridory južnej trasy. Na farebnej mape je to veľmi zle vidieť, tak som to obtiahla modrou.
*
Vicežupanka Alžbeta Ožvaldová 29.4.2019 na stretnutí v Záhorskej Vsi na tému most cez Moravu.
*
Od: Zdenka Menhartova
Date: po 30. 9. 2019 o 20:44
Subject: Most Angern/Zahorska
To: <alzbeta@ozval*ova.sk>, <michal.beniac@region-*sk.sk>, <michal.halabica@region-b*k.sk>, <jana.lysakova@region-bs*.sk>
Vážená pani vicežupanka,
obraciame sa na Vás s prosbou o pomoc. Od nášho stretnutia k danej téme ubehlo už pár mesiacov a situácia v našej obci sa veľmi vyhrotila. V podstate Vám tlmočím žiadosť väčšiny poslancov nášho OZ, ktorí ma kontaktovali dnes po zasadnutí Obecnej rady.
Sledujeme dianie na VUC, takže je nám jasné, že situácia je momentálne veľmi neistá, ak to správne chápeme, momentálne sa snažíte získať vyjadrenie ŠOP, aby vôbec mohla byť podpísaná zmluva o vypracovaní Štúdie uskutočniteľnosti. A teda z vašej strany momentálne nie je práve čas nejako riešiť tému. Problém je v tom, že pán Šimkovič pracuje opäť veľmi intenzívne, nielen kontaktovaním ľudí na rakúskej strane, ale najmä začal intenzívne tlačiť na občanov a najmä poslancov, aby podnikli kroky, ktoré definitívne výstavbu akéhokoľvek mosta zablokujú. Dnes oboznámil poslancov s tým, že má zaručené informácie o tom, že most má byť s povolením vjazdu LKW s hmotnosťou 40 ton (my to doteraz chápeme ako nosnosť mosta, nie ako maximálnu povolenú hmotnosť vozidla? a takto nám to telefonicky komunikoval aj pán Lobner, že má ísť o malý cestný most) ovšem nevedel tie informácie ničím podložiť. Naši poslanci sú zatiaľ "pro mostovo" orientovaní, ale majú veľmi ťažkú pozíciu, nakoľko nemajú v podstate žiadne informácie a veľmi by nám všetkým pomohlo, keby sa mohli aspoň naši poslanci stretnúť s niekým z Vášho úradu, prípadne aj keby niekto bol ochotný prísť na naše zasadnutie Obecného zastupiteľstva a vytvoriť trochu protiváhu k tým "zaručeným" informáciám pána starostu.
Vážená pani vicežupanka je nám známe, že máte veľmi nabitý program a vaši kolegovia z odboru plánovania či odboru dopravy rovnako, napriek tomu si Vás dovoľujeme požiadať o zásah do tejto situácie, nakoľko sa obávame, že pán Šimkovič svojimi metódami môže opäť dosiahnuť zničenie celého projektu. Minulú sobotu už stihol v Rádiu Slovensko vydať svoje negatívne stanovisko, navyše do neho zahrnul "vôľu ľudu" - tvrdí že občania našej obce žiaden most nechcú. Sme pripravení striehnuť na jeho kroky a informovať ľudí o tom, čo si vymyslel a čo je skutočnosť, potrebujeme ale trochu viac istoty do rúk našich poslancov a "oporný múr" z vašej strany. Ďakujeme.
Za Zahoráckych pendlerov
Zdenka Meňhartová
t.č. 0903 427 *** /00436603908***
https://www.facebook.com/Z%C3%A1horsk%C3%A1-Ves-miestny-klub-ZOMOS-570828923441994/
*
Od: <alzbeta.ozval*ova@gmail.com>
Date: ut 1. 10. 2019 o 16:24
Subject: Re: Doplnenie
To: Zdenka Menhartova <zdenka3333@gmail.com>
Vážená pani Menhartova,
ďakujem za Vašu dôveru. Zachytili sme aktivity p. starostu. Chcem Vás poprosiť, komunikujte s p. Beniačom, alebo priamo s p. riad. stratégie, p. Lukáčovou, ktorí majú tento projekt v gescii. Ďakujem a prajem pekný deň!
Ožvaldová
*****
Čas oponou trhol a štúdia uskutočniteľnosti, ktorú dala vypracovať rakúska strana, je konečne hotová. BSK ju pôvodne prisľúbila zverejniť v novembri 2023, nejako na to však pozabudli a ani snaha občianskych aktivistov a poslancov OZ neviedla k informovaniu verejnosti o výsledku.
Župan BSK Juraj Droba však tvrdí, že nový most by stál už 120 000 000 €, ktoré kraj nemá, a nemá ani rakúskeho partnera, lebo Rakúsko údajne o výstavbu mosta stratilo záujem. Navyše podľa župana vraj výstavba cestných mostov nespadá do kompetencie kraja a celkovo je jasné, že sa do stavby nechce hlavne slovenskej strane.
Môžeme len hádať, prečo tomu tak je.
Juraj Droba (alebo administrátor jeho FB profilu) sa tiež snaží stopnúť akúkoľvek verejnú diskusiu o výstavbe mosta. Neváha pritom mazať komentáre občanov a ich účty blokovať.
Pod príspevkom, ktorý na svojom FB profile Juraj Droba zverejnil 28. júla 2024, teraz nájdete len šesť komentárov. Pôvodne ich tam bolo omnoho viac - boli však mazané takou rýchlosťou, že som ich nestačila ani všetky skopírovať a urobila som len niekoľko screenshotov.
Diskusiu o moste začal pán Jurík.
*
Vladimír Miro Jurík
Juraj Droba však viete, že sú nato eurofondy a žiadne veľké projekty nestavia BSK z vlastných prostriedkov. Partner na výstavbu mosta v Rakúsku je.
***
Blažíček Michal
Juraj Droba to sa naozaj nenájde vôla a peniaze na vybudovanie mosta, ktorý by uľahčil život niekoľko tisícom ľudí pri dochadzaní nielen do práce? Žiadne EU fondy, žiadne štátne peniaze? To radšej sa bude každý prizerať na tú úžeru nazývanou Kompa. Nám občanom je to celkom jedno kto to má, alebo nemá v kompetencii, keď nás to každý deň, mesiac.. stojí nielen peniaze, ale aj čas a verte, že je to dosť stresujúce spoliehať sa pri večernom zaspávaní a rannom vstavaní či ten technický zázrak pôjde. Či prídem načas do cieľu a koľko času opäť strávime čakaním v rade. Samozrejme, že je najjednoduchšie povedať, že to nemáme v kompetencii. Veď ide iba o ľudí. Na dva cyklomosty sa energia čas a peniaze našli. Takisto na mosty do Maďarska. Jednoducho sa mi nechce veriť, že sa v tomto štáte nenájde nik kto by sa toho podujal. BSK by mohla mať na to páky pokiaľ by bola vôla.
***
Viktor Klik
Juraj Droba hned na zaciatku Vasho statusu je slovne spojenie "pribehy zeleznej opony". To, ze tu kedysi boli ovela intenzivnejsie hospodarske a socialne kontakty, ktore boli prerusene znicenim dovtedajsich mostov a ich nahradenim ostnatym drotom nie je takýmto pribehom?
******
***
Ja som prispela jediným komentárom, ktorý bol okamžite zmazaný a môj účet zablokovaný.
***
***
******************
Nakoniec sme boli zablokovaní všetci a zmizla celá diskusia - okrem jedného komentára od Igora Meňharta (ktorý je zverejnený doteraz).
od: anna miskernikova <anna.miskerni*ova@gmail.com>
komu: predseda@region-b*k.skdátum: 28. 7. 2024 21:18
predmet: Most do Rakúska
Dobrý deň, pán župan,
prosím, môžete mi vysvetliť, prečo som bola zablokovaná na vašom facebookovom profile, keď som položila jedinú otázku v diskusii o moste do Rakúska?
Ďakujem vopred.
S pozdravom
Miškerníková, obyvateľka Záhorskej Vsi
*
od: anna miskernikova <anna.miskerni*ova@gmail.com>
komu: predseda@region-*sk.skdátum: 28. 7. 2024 23:07
predmet: Re: Most do Rakúska
Ešte pokračovanie - predpokladám, že to urobil váš admin. Zablokoval postupne poslancov obecného zastupiteľstva v Záhorskej Vsi Zdenku Meňhartovú a Igora Meňharta, lebo slušne kládli otázky o výstavbe mostu v Záhorskej Vsi. Potom zablokoval aj účet Kompa/Fähre Záhorská Ves-Angern. Keď pán Meňhart protestoval zo svojho starého profilu, ktorý si založil v roku 2022, admin ho obvinil, že sa jedná o falošné profily.
Následne admin obmedzil komentovanie príspevku.
Pán Droba, takto si predstavujete slobodu a zodpovednosť? Slobodu slova? Zodpovednosť pred občanmi?
Pýtali sme sa slušne a konštruktívne.
https://www.facebook.com/anna.miskernikova.9/
https://www.facebook.com/zdenka.menhartova.92
https://www.facebook.com/igor.menhart
https://www.facebook.com/mychcememost
***
Po (nielen mojich) mailových protestoch boli všetky účty odblokované a diskusia pokračovala. Komentáre pribúdali - a vzápätí zase bleskovo mizli.
***
Igor Meňhart
Takze toto nie je Vas podpis? Pokial viem, ani v 2015 to nemali byt vlastne zdroje, ale z INTEREGU.
***
Viktor Klik
Juraj Droba co ma rok založenia profilu spolocne s hodnotou nazoru? Pokial nie je samozrejme ucelovo zalozeny hodiny pred prispevkom...
***
Barbora Lukáčová
Igor Meňhart Pan Menhart, prosim Vas …Vam aj Vasej manzelke som aj ja niekolkokrat vysvetlovala celu situaciu… Nie BSK je subjekt kt nechcel most!!!!! Zopakujme si fakty
1/ historicky most bol navrhnuty postavit v zone kompy, bola spracovana projektova dokumentacia na kt sa podiel tak BSK ako aj Dolne Rakusko a bol pripravene zdroje v programovom obsobi
2/ nasledne prebehol plebiscit v spadovych obciach v Rakusku kt dopadol negativne vo vztahu k vystavbe mostu a mestska rada Angernu sa ho rozhodla v ramci uzemneho konania respektovat a prijat za svoje cim sa nedalo pokracovat v investicnej cinnosti
3/pocase nas Dolne Rakusku vyzvalo pokracovat v procese skumania moznosti vybudovania mostu mimo intravilanu obce Zahorska a mesta Angern - to je dokument kt sa tu zastresujete
4/ ano ponuku sme prijali a studiu opakujem studiu sme dokonca spolufinancovali
5/ expertny team predlozil navrhy kt neboli uskutocnitelne z investicneho hladiska ani enviromentalneho to sa udialo na jar tohto roku
6/ slovenska strana opatovne rakusku stranu vyzvala aby sme savratili k realizovatelnemu variantu do intravilanu obce a mesta
Zaver/ kazdy sudny clovek pan Menhart na zaklade predlozenych faktov musi usudit ze nie je slovenska strana je ta kt nema zaujem … Prosim nezavadzajte ak mate skutocny zaujem o vec pridite na urad ako delgecia zahorske vsi kde vam aj vasim podporovatelom opatovne celu vec predostrieme a vysvetlime…Apropo o celej historii ako aj postupe a skutocnom stave je velmi podrobne informovane aj nase velvyslanectvo v Rakusku
Zdenka Meňhartová
Barbora Lukáčová pani Lukáčová, ako k tomu celému teraz pasuje vyjadrenie, ktoré sme si tu mohli prečítať, že BSK nie je kompetentné k tejto téme? Fakt je tak strašne ťažké priznat si komunikačnú chybu? Boli neuskutočniteľné z investičného hľadiska? Čiže južná varianta je drahšia a Vám sa nechce zhánať viac peňazí? Toto je to, čo chcete, aby ľudia chápali po 30tich rokoch čakania? To nemôžete myslieť vážne.
*****************************
Aktuálne to na FB profile župana Juraja Drobu vyzerá takto:
No, prídeme, prídeme na pokec na BSK. Už sa hľadá termín.
Cezhraničné mosty
(Údaje o štátnych hraniciach si môžete pozrieť napríklad TU).
Hranica s Ukrajinou je dlhá 97,8 km, z toho 5,1 km tvoria rieka Uh a mŕtve rameno rieky Tisa. Na hranici je päť hraničných priechodov, z toho sú dva železničné, dva cestné a jeden priechod je určený pre peších a cyklistov. Na Ukrajinu nevedie žiadny cezhraničný most.
*
Hranica s Poľskom je dlhá 541,1 km, vodné cesty tvoria 105 km. Je tu dvadsať dva hraničných priechodov, z toho sú tri železničné, osemnásť cestných a jeden priechod je pre peších a cyklistov.
Na moste na priechode Tatranská Javorina – Łysa Polana momentálne prebieha rekonštrukcia, ktorá má stáť 2 715 000 €. Most v Trstenej sa dokonca zrútil a až potom sa za 1 278 000 € začal stavať nový. Most v Mníšku nad Popradom otvorili v roku 2015, stál 7 000 000 €. Lávka pre peších a cyklistov v ˇČervenom Kláštore stála 624 000 € a bola otvorená v roku 2006.
*
Hranica s Českom je dlhá 251,8 km, tok rieky Morava tvorí hranicu na úseku dlhom 71 km. Je tu dvadsať päť hraničných priechodov, z toho je sedem železničných, sedemnásť cestných a jeden priechod je pre peších a cyklistov.
Cez rieku Moravu sú postavené dva cestné mosty v Kútoch (jeden na diaľnici D2 a druhý na ceste II/425), jeden cestný most je v Holíči a novú lávku pre peších a cyklistov otvorili v januári 2019 v Kopčanoch. Výstavba trvala od septembra 2017 do decembra 2019 a celkový rozpočet projektu bol 3 796 790,57 €.
*
Hranica s Maďarskom je dlhá 654,8 km, rieky Dunaj a Ipeľ z toho spolu tvoria 338,9 km dlhý úsek. Na hranici sa nachádza celkovo štyridsať cestných a deväť železničných priechodov.
Cezhraničné mosty sú na rieke Dunaj štyri: jeden v Medveďove, dva v Komárne a jeden v Štúrove. Cez Dunaj sa dá dostať aj troma kompami: v Gabčíkove, ďalšia je v Radvani nad Dunajom a tretia v Štúrove. Tá štúrovská začala svoju prevádzku v septembri 2016 a vtedajší minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Árpád Érsek v otváracom prejave zdôraznil, že by bolo dobré, keby sa podarilo vybudovať hraničné priechody na každom 20. kilometri. "Priblížili by sa tak susedné regióny," dodal.
Vo výstavbe je cyklomost v Dobrohošti, plánovaný rozpočet je 12 000 000 € a premostenie Dunaja bude mať celkovú dĺžku 497,65 m a šírku 4,9 m.
Na rieke Ipeľ je vybudovaných zatiaľ deväť cezhraničných mostov: v Chľabe, Salke, Vyškovciach nad Ipľom, Šahách, v Ipeľskom Predmostí, v Slovenských Ďarmotách, vo Vrbovke, v Kováčovciach-Peťove a v Trenč-Rároši.
Najnovší Most svätej Barbory bol otvorený v marci tohto roka v Ipeľskom Predmostí. Stál 7 660 000 € a vyžiadal si výstavbu jedného kilometra cesty v Maďarsku a 400 metrov cesty na Slovensku. Miestni sa tešia, doteraz museli do Maďarska jazdiť cez most v Slovenských Ďarmotách (vzdialenosť 21 km), alebo cez Šahy (vzdialenosť 11 km).
Najdrahší most Monoštor v Komárne bol otvorený v septembri 2020, stál 117 000 000 € a je vzdialený 2,8 km od Alžbetinho mosta. Umiestnenie mosta je kritizované, pretože vyžaduje výstavbu severného obchvatu mesta. Projekt obchvatu sa pripravuje, stavať sa má začať v roku 2026.
*
Hranica s Rakúskom je dlhá 106,7 km, z toho rieka Morava tvorí 77 km dlhý úsek. Hranicou vedie päť cestných, dva železničné priechody a dva cyklomosty.
Z piatich cestných priechodov sú tri na pevnej zemi Jarovce – Kittsee na dialnici D4, Jarovce – Kittsee na ceste III/1020 a Petržalka – Berg na ceste I/61.
Cez vodnú hranicu sa autom dostanete od 5,00 hod. do 22,00 hod. kompou v Záhorskej Vsi, alebo sa dá prejsť cez jednoduchý most s maximálnou nosnosťou 3,5 t a jednosmernou premávkou v Moravskom Svätom Jáne. Most je však od polnoci do 5,00 hod. ráno uzavretý.
Most bol otvorený v júli 2005, stál 90 000 000 Sk, hradené z prostriedkov Európskej únie prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce medzi SR a Rakúskom, cez fond PHARE. Prostriedky zo štátneho rozpočtu pokryli len daň z pridanej hodnoty. Most nahradil provizórny pontónový most, ktorý bol postavený v septembri 1994.
Oba tieto hraničné priechody sú neprejazdné v noci a bývajú obmedzované aj vplyvom poveternostných a hydrologických podmienok. Na 77 km dlhom úseku štátnej hranice sa teda nedostanete na druhú stranu rieky kedykoľvek potrebujete.
V prípade ľudí, cestujúcich za prácou, sú to denne desiatky kilometrov a hodiny šoférovania navyše, lebo musia prechádzať cez hraničné priechody v Bratislave.
Začiatok tohto roka bol mimoriadne náročný, lebo kompa bola zatvorená pre technickú údržbu, potom bola vysoká hladina rieky Morava a potom rieka zamrzla. Kompa tak nepremávala celé týždne a most v Moravskom Svätom Jáne vyslobodzovali z ľadového zovretia dobrovoľníci.
Dva krásne cyklomosty, ktoré boli za ostatné roky postavené, pendlerom vôbec nepomôžu.
Cyklomost slobody bol otvorený 22. septebra 2012 a stál viac ako 4 500 000 €. Cyklomost slobody je zavesený symetrický trojpoľový most oceľovej konštrukcie s rozpätiami 30 m, 120 m a 30 m. Šírka lávky cyklomostu je 4 metre, a je určená pre chodcov a cyklistov. Celková dĺžka premostenia je 751 metrov a celková dĺžka mostného objektu je 525 metrov. Cyklomost kopíruje trasu pôvodného historického mosta medzi bratislavskou mestskou časťou Devínska Nová Ves a dolnorakúskym zámkom Schloss Hof.
Cyklomost VysoMarch spája pole za obcou Vysoká pri Morave a rakúske mesto Marchegg v okrese Gänserndorf. Výstavba začala v apríli 2021 a cyklomost bol otvorený 7. mája 2022. Most bol konštruovaný ako visutý a má dĺžku 263 metrov, šírku 4,4 metra a výšku 20 metrov. Celkové náklady na projekt boli 5 124 098,67 €, BSK z toho zaplatila 2 059 499,09 €.
Pri výstavbe sa musel brať ohľad na polohu mosta v Chránenom areáli Devínske jazero a prístupová komunikácia navyše zasahuje do NPR Dolný les s 5. stupňom ochrany. Je naozaj zaujímavé, že to v tomto prípade nebol problém.
Je veľmi otázne, prečo (nielen) na maďarskej hranici pribúda jeden most za druhým a na tej rakúskej ako keby zastal čas. Miesto riadneho cestného mosta boli od roku 1990 urobené len dve provizórne riešenia (kompa a pontónový most) a vybudovaný jeden malý jednosmerný most, ktorý tiež nie je prejazdný 24 hodín denne a 365 dní v roku.
My naozaj chceme NOVÝ MOST.
Projekt z roku 2009 síce už nie je aktuálny, ale pridávam sem úryvky z dokumentu s názvom Záverečné stanovisko, pretože to je zaujímavé čítanie o tom, čo všetko treba pri stavbe mosta premyslieť a vyriešiť.
(A pod týmto dokumentom je ešte pár článkov, ktoré vyšli za ostatných 20 rokov o moste, ktorý bude-nebude. Bude?)
Dokument má dátum 15.6.2009 a celkovo 27 strán a celý ho môžete nájsť na enviroporal.sk
https://www.enviroportal.sk/eia/detail/most-zahorska-ves-angern
Rovnako tam môžete nájsť ortofotomapu so zakresleným v tom čase plánovaným mostom.
ZÁVEREČNÉ STANOVISKO (č. 1163/09-3.4/ml)
vydané Ministerstvom životného prostredia SR podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(strana 1 – 2)
4. Umiestnenie
Navrhovaná činnosť je situovaná na území Bratislavského kraja, v územnom obvode Malacky, v západnej časti k. ú. obce Záhorská Ves na území SR. Navrhovaný mostný objekt bude osadený na riečnom km 32,0 rieky Morava, ktorá zároveň predstavuje v tomto území št. hranicu SR s Rakúskom v najužšej spojnici jestvujúcich ochranných hrádzí jej inundačného pásma. Lokalizácia mosta je navrhnutá v mieste bývalého dreveného mosta spájajúceho do polovice minulého storočia oba brehy Moravy. Mostný objekt bude ukončený v obci Angern v susednej Rakúskej republike s vyústením do navrhovanej kruhovej križovatky na existujúcej ceste B49. Ide o znovuobnovenie premostenia pôvodného dreveného mosta v území s prvkami súčasného mostného inžinierstva. Mostný objekt bude osadený cca 70 m severne od koridoru kompy. Navrhovaná činnosť bude umiestnená na pozemkoch mimo zastavaného územia obce Záhorská Ves s parcelnými číslami: 709/1, 755, 776/2 (ostatné plochy) a sčasti parcely č. 776/1 (vodné plochy).
Dotknutá lokalita sa nachádza v inundačnom území rieky Moravy, na území SR neleží na poľnohospodárskej ani lesnej pôde. V dotyku s východnou časťou dotknutej plochy na slovenskej strane je situovaný existujúci objekt colnice. Estakáda na rakúskej strane prechádza poľnohospodársky využívaným územím.
Dotknuté územie navrhovanej činnosti na k. ú. obce Záhorská Ves leží v CHKO Záhorie, ktorej súčasťou sú aj lokality NATURA 2000. V dotknutej lokalite platí 2. stupeň ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.
5. Termín začatia a ukončenia výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti
Predpokladaná doba začatia výstavby 2010
Predpokladaná doba ukončenia výstavba 2012
Predpokladaná doba ukončenia prevádzky nie je stanovená
*
(strana 5 – 8)
4. Stanoviská, pripomienky a odborné posudky predložené k správe o hodnotení
Na MŽP SR boli podľa § 35 k predloženej správe o hodnotení zaslané tieto stanoviská:
Bratislavský samosprávny kraj (list č. 3197/2009 zo dňa 12. 03. 2009)
Navrhovaná činnosť je v súlade s ÚPN VÚC Bratislavského kraja, kde podľa záväzného regulatívu v bode 5.22 záväznej časti je stanovené rezervovať koridor pre prístupovú cestu Záhorská Ves - štátna hranica s Rakúskom a pre cestný most cez rieku Moravu. Záväzný regulatív bol schválený v roku 2008 ako súčasť uskutočnených Zmien a doplnkov 1/2005 - ÚPN VÚC Bratislavského kraja. Bratislavský samosprávny kraj k predloženému materiálu nemá pripomienky a vyjadruje k nemu súhlasné stanovisko.
Bundesministerium fűr Land-und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft, Allgemeine Umweltpolitik (Spolkové Ministerstvo poľnohospodárstva, lestníctva, životného prostredia a vodného hospodárstva, Sekcia všeobecného životného prostredia, Rakúsko, list č. BMLFUW-UW.1.4.2/0091 - V/1/2008 zo dňa 24. 09. 2008) po preštudovaní dodaných podkladov prišli k záveru, že zámer nebude mať žiadne závažné negatívne vplyvy na životné prostredie Rakúska. Z toho dôvodu sa Rakúsko nezúčastní na procese posudzovania vplyvov presahujúcich štátne hranice.
Ministerstvo životného prostredia SR, odbor ochrany prírody pre územnú ochranu
(list č. 1599/2009-2.2/zl zo dňa 24. 03. 2009)
Dotknuté územie sa nachádza v CHKO Záhorie, kde platí podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny druhý stupeň územnej ochrany. Predmetné územie je antropicky silne ovplyvnené, hlavne existenciou hraničného prechodu do Rakúska. Mostný objekt je navrhovaný v území európskeho významu SKUEVO314 Rieka Morava a v navrhovanom chránenom vtáčom území SKCHVU 016 Záhorské Pomoravie.
Hodnotenie správy z hľadiska ochrany prírody
Predloženú správu o hodnotení považuje z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny za dostatočne spracovanú. Nakoľko vplyv navrhovanej činnosti na súvislú európsku sústavu chránených území (NATURA 2000), chránené územia, prvky ÚSES a biodiverzitu sa predpokladá len nepatrný, nemal by most negatívne ovplyvniť predmety ich ochrany, už aj vzhľadom na skutočnosť, že riešené územie je v súčasnosti antropicky dosť ovplyvnené a využívané. Z uvedeného dôvodu nemá k navrhovanej činnosti pripomienky.
Rovnako nemali pripomienky Ministerstvo obrany SR, Sekcia majetku a infraštruktúry, odbor infraštruktúry a prevádzky (list č. SEMaI-73-75/2009 zo dňa 24. 03. 2009), Ministerstvo životného prostredia SR, sekcia vôd a energetických zdrojov (list č. 8975/2009-8.3 zo dňa 13. 03. 2009), Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor pozemných komunikácií (list č. 04189/2009 - SCDPK/z.09656 zo dňa 17. 03. 2009), Krajský pozemkový úrad v Bratislave (list č. 368/57/2009 zo dňa 17. 03. 2009), Krajský úrad životného prostredia v Bratislave, odbor ochrany prírody a krajiny (list č. ZPO/827/2009 zo dňa 03.04. 2009), ŠOP SR, regionálne centrum ochrany prírody v Modre, Správa Chránenej krajinnej oblasti Záhorie (list č. CHKO/ZA/176/2009 zo dňa 06. 03. 2009), Okresné riaditeľstvo Hasičského a ZZ v Malackách (list č. ORHZ - 262/2009 zo dňa 09. 03. 2009), Obvodný úrad životného prostredia v Malackách (list č. OÚŽP-2009/00484/33/MIL zo dňa 11. 03. 2009), Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách (list č. 2009/275-2 zo dňa 11. 03. 2009), Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, Sekcia špeciálneho stavebného úradu, Bratislava (list č. 1027/2009-S4/J - Sú zo dňa 13. 03. 2009), Obvodný lesný úrad v Malackách (list č. 88/2009 zo dňa 16. 03. 2009), Obvodný úrad v Malackách, odbor civilnej ochrany a krízového riadenia (list č. A/OKR/2009/01442 zo dňa 30. 03. 2009) a Slovenský vodohospodársky podnik š. p., odštepný závod Bratislava (list č. 3916/220 - Škv/2009 zo dňa 31. 03. 2009)
Proti stavbe nemal námietky ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Podľa hlukovej štúdie by sa počet prejazdov zvýšil zo 400 denne na 2 600 denne, ale nepredpokladá prekračovanie limitných hladín hluku.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto (list č. RÚVZ/21 - 3035/2009 zo dňa 12. 03. 2009)
Z hľadiska ochrany zdravia súhlasí so správou o hodnotení podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
Hluková štúdia ( Ing. Plaskoň) dokladuje, že súčasná cesta v Záhorskej Vsi má charakter slepej ulice s počtom prejazdov cca 400/24 hod. Vybudovaním mosta sa frekvencia zvýši až 2600/24 hod. Na fasáde domov na Hlavnej ul. sa však nepredpokladá prekračovanie limitných hladín hluku podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z. Rozptylová štúdia (doc. Hesek, CSc.) garantuje, že na fasádach najbližších obytných objektov pri ceste na most nebudú prekračované limitné koncentrácie škodlivín v ovzduší z dopravy. Stavba bude posúdená v územnom konaní podľa ust. zák. č. 355/2007 Z. z. a vykonávacích predpisov.
*
Obec Záhorská Ves mala (na strane 8) tieto pripomienky:
Obec Záhorská Ves (list č. 802/2009 zo dňa 26. 03. 2009)
Po preštudovaní správy o hodnotení má nasledovné pripomienky:
1. v predmetom materiáli sa uvažuje so strediskom údržby v objekte Colnica. S obcou o tejto možnosti nebolo konzultované. Objekt je plne obsadený a využívaný v prospech obce.
2. V štúdii sa uvažuje s vybudovanou kanalizáciou v obci v roku 2010. Obec na vybudovanie kanalizácie nemá finančné prostriedky. Snaží sa o ich získanie s Eurofondov. Uvítali by pomoc pri ich získaní.
3. Pri výstavbe mostu bude zvýšená záťaž cestnej komunikácie dovozom materiálu, stavebných strojov a mechanizmov, čo ohrozí bezpečnosť obyvateľov obce. Pred začatím výstavby bude potrebné vybudovať chodníky pre chodcov, pričom by sa mohlo zabudovať el. vedenie v obci do zeme.
4. V zmluve o prevádzke mosta je potrebné dbať na to, aby bolo povolené využívať most pri nákladnej doprave max. do 7,5 t.
5. Žiada zachovať cyklotrasu. Pri výstavbe mostu je potrebné ju akceptovať.
6. Po vybudovaní mostu je uvažované vybudovať prístav v priestoroch terajšej kompy, je preto potrebné zachovať prístup cesty ku kompe.
7. Pri výstavbe bude potrebné odstrániť zastrešenie cesty pri colnici a pri tom nepoškodiť strechu budovy colnice.
*
(strana 10)
Realizácia navrhovanej činnosti prispeje k zvýšeniu pracovných príležitostí v prihraničných regiónoch SR a Rakúska. Premostenie inundačného pásma Moravy pozitívne ovplyvní cezhraničnú spoluprácu, hospodársky rozvoj priľahlých regiónov a rozvoj podnikateľskej sféry v území, dôjde k rozvoju služieb a turistiky, ako aj zariadení s doplnkovými službami pre motoristov a turistov/cyklistov a pod. Vplyv navrhovanej činnosti na sociálne a ekonomické súvislosti je pozitívny. Navrhovaná činnosť podporuje spoluprácu v prihraničnom regióne. Výstavba navrhovanej činnosti nebude spôsobovať zmeny v migrácii obyvateľstva, náboženskom alebo národnostnom zložení obyvateľstva.
*
(strana 12)
Stavba nezasahuje do kompaktnej sprievodnej vegetácie toku, jej realizácia sa priamo bude dotýkať 4 ks drevín, konkrétne 3 x vŕba krehká - Salix fragilis, 1 x javorovec jaseňolistý - Negundo aceroides). Stavba mosta nebude zasahovať do prioritných a lesných biotopov, resp. biotopov, ktoré sú predmetom ochrany územia európskeho významu SKUEV0314 Rieka Morava.
Výstavbou
navrhovanej činnosti budú dotknuté biotopy európskeho a národného významu,
ktoré sú v území vzhľadom na jeho využívanie antropicky ovplyvňované. V
dotknutom území bol vykonaný prieskum biotopov, v rámci ktorého neboli nájdené
chránené druhy rastlín. Vplyvy na vegetáciu sú akceptovateľné, lokálneho
pôsobenia a trvalé. Vzhľadom na povahu dotknutej lokality, stav, kvalitu, resp.
ohrozenosť biotopov nachádzajúcich sa v dotknutom území je možné konštatovať,
že realizácia navrhovanej činnosti nebude mať nepriaznivý vplyv na stav
biotopov a druhov rastlín, ktoré sú predmetom ochrany na území lokalít
NATURA 2000.
*
(strana 17)
V čase spracovania správy o hodnotení mala dotknutá obec vydané stavebné povolenie pre výstavbu kanalizačnej siete v obci. V závislosti od získania finančných prostriedkov sa podľa starostu dotknutej obce plánuje výstavba hlavnej kanalizačnej vetvy na ceste II/503 v súbehu s plánovanou výstavbou mosta v roku 2010. Obe stavby budú zosúladené.
*
(strana 18)
Celkové (kumulatívne) hodnotenie
Nulový variant
Pozitíva
- nulové
investičné náklady,
- žiadne
negatívne vplyvy a dopravné obmedzenia v dôsledku stavebnej činnosti,
- nedôjde
k zvýšeniu dopravnej intenzity v zastavanej časti Záhorskej Vsi, najmä v trase
prístupovej cesty na most, hlukové pomery na prístupovej ceste ostanú bez
zmeny,
- nedôjde
k ohrozeniu znečistenia podzemných vôd vplyvom posypových materiálov počas zimnej údržby a vplyvom prípadných
havárií,
- žiadny
zásah do prvkov ÚSES, lokalít NATURA 2000 a sčasti biotopov európskeho a
národného významu.
Negatíva
- na
hraničnom prechode medzi SR a Rakúskom bude naďalej v prevádzke lodná kompa,
závislá od hydrologických podmienok toku Morava (počas vyšších stavov vody v
toku je kompa odstavená z prevádzky aj na niekoľko týždňov),
- dopravné
spojenie medzi oboma brehmi rieky Morava nebude naďalej plynulé, nedôjde k
trvalému kapacitnému premosteniu rieky Morava, ktoré v súčasnosti nie je na cca
80 kilometrovom úseku štátnej hranice medzi SR a Rakúskom vybudované,
- nedôjde
k plynulému intenzívnemu hospodárskemu a turistickému rozvoju v prihraničných
regiónoch Slovenskej republiky a Rakúska.
Navrhované riešenie
Pozitíva
- celoročná
funkčná prevádzka mosta na hraničnom priechode medzi SR a Rakúskom, kapacitne
vyhovujúca,
- úspora
pohonných hmôt, prevádzkových nákladov a času motoristickej verejnosti v
dôsledku novej možnosti plynulého prechodu cez štátnu hranicu,
- pružnejšie
dopravné prepojenie obcí na oboch brehoch rieky Morava, vrátane prejazdu
bicyklov a prechodu peších,
- zlepšenie
obslužiteľnosti územia na oboch stranách rieky Morava,
- rozvoj
cezhraničnej spolupráce prihraničných regiónov oboch republík v podnikateľskej
sfére, v oblasti cestovného a turistického ruchu, intenzívnejší hospodársky
rast.
Negatíva
- investičná
náročnosť,
- počas
výstavby dopravné obmedzenie v obci v súvislosti so stavebnou činnosťou,
zvýšená záťaž okolitého prostredia prašnosťou a hlukom,
- zvýšenie
dopravných intenzít v zastavanej časti Záhorskej Vsi, čo môže nadlimitne
ovplyvniť hlukové pomery v okolí prístupovej cesty,
- lokálny
zásah do prvkov ÚSES, lokalít NATURA 2000 a sčasti biotopov európskeho a
národného významu,
- možné
ohrozenie podzemných vôd vplyvom prevádzky mosta (posypové materiály, prípadné
havárie).
*
(strana 19)
Navrhovaná činnosť svojím charakterom a realizáciou
opatrení nespôsobí závažné ohrozenie predmetu ochrany CHKO Záhorie, vrátane
lokalít Natura 2000, nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav týchto území
a nevyvolá podstatné zmeny v ich biologickej rozmanitosti. Najcennejšie
územia z pohľadu záujmov ochrany prírody a krajiny sa nachádzajú v južnom,
resp. severnom smere od samotnej trasy mostného objektu.
*
(strana 25)
V súčasnosti existuje medzi Slovenskou republikou a Rakúskom päť cestných hraničných prechodov. Prevádzka dvoch z nich, Záhorská Ves - Angern (kompa) a Moravský svätý Ján - Hohenau (jednoduchý most s max. nosnosťou 3,5 t) ponad rieku Morava, ktorá je v uvedených obciach štátnou hranicou medzi SR a Rakúskom, býva obmedzená vplyvom poveternostných a hydrologických podmienok. V prípade nevyhovujúcich prevádzkových podmienok v dôsledku vysokého stavu vody na rieke Morava ostáva približne 80 km úsek štátnej hranice medzi SR a Rakúskom bez možnosti hraničného prechodu. Najbližšie sa nachádzajú hraničné prechody v Bratislave a jej blízkom okolí, a to Jarovce - Kittsee na D4, Jarovce - Kittsee na III/00246 a Bratislava/Petržalka - Berg na E58 a I/61. Riešením bude nový kvalitný a kapacitne vyhovujúci cestný most cez rieku Morava na hraničnom prechode Záhorská ves - Angern. Navrhované premostenie je spolu s plánovanou lávkou pre chodcov a cyklistov z Devínskej Novej Vsi na zámok Schloss Hof výsledkom dohody o slovensko-rakúskej spolupráci z roku 2006.
článok na bratislava.sme.sk, zverejnený 19. 7. 2004
Most pri Záhorskej Vsi ušetrí osemdesiatkilometrovú trasu
Bratislavský samosprávny kraj a rakúsky región Dolné Rakúsko začnú v budúcom roku stavať most pri Záhorskej Vsi. Dokončiť by ho mali v roku 2006. Dohodli sa na tom pred niekoľkými dňami predseda kraja Ľubo Roman, šéf dopravnej komisie kraja Roman Filistein a predseda krajinskej vlády Dolného Rakúska Erwin Pröll.
"Obyvateľom Záhoria, ktorí cestujú do Rakúska autom, ušetrí most približne osemdesiatkilometrovú trasu," hovorí Roman Filistein. Dodáva, že zatiaľ existujú tri varianty - zdvíhací drevený, pevný drevený alebo zavesený oceľový most. Stavať sa začne už na budúci rok. Nový cestný most cez Moravu by mal byť len pre osobné autá, nie pre nákladné.
Most bude spoločným projektom našej regionálnej samosprávy a Dolného Rakúska. Oba regióny by mali postaviť časti mosta na svojom území. Náklady na slovenskej strane nepresiahnu sumu milión eur.
https://bratislava.sme.sk/c/1682973/most-pri-zahorskej-vsi-usetri-osemdesiatkilometrovu-trasu.html
článok na domov.sme.sk, zverejnený 22.11.2005
Slovensko a Rakúsko spojí most
Záhorská Ves 22. novembra (TASR) - Vodou z Moravy dnes symbolicky pokrstili maketu budúceho mosta, spájajúceho Slovensko s Rakúskom medzi pohraničnými obcami Záhorská Ves a Angern.
Výstavba sklápacieho dreveného mosta v dĺžke 400 a šírke 12 metrov vyrieši cestné prepojenie obcí cez rieku Moravu namiesto doterajšej kompy. Denne ju v priemere využíva asi 1200 ľudí a 300 motorových vozidiel. Náklady na projektovú dokumentáciu nového mosta predstavujú vyše štyri milióny Sk. Na financovaní sa polovicou podieľa Európsky fond regionálneho rozvoja, 45 percent pôjde zo štátneho rozpočtu a zvyšných päť percent prefinancuje Bratislavský samosprávny kraj. Práce by sa mali začať na budúci rok.
Most bude zakomponovaný na slovenskú a rakúsku cestnú sieť. Na regionálnom projekte sa po vyše desaťročnom úsilí dohodli Bratislavský kraj a Spolková krajina Dolné Rakúsko. Paradoxne to bola rakúska strana, ktorá v roku 1997 výstavbu mosta zablokovala miestnym referendom, zrejme z obavy pred prílevom lacnej pracovnej sily. Dnes sú to Rakúšania z prihraničných obcí, ktorí majú záujem zamestnať sa v blízkych vitálnych spoločnostiach ako sú Volkswagen či Holcim a ďalšie firmy v Priemyselnom parku Záhorie.
Most v Záhorskej Vsi by bol po Moravskom Svätom Jáne už druhým pevným prepojením cez rieku Moravu. Na dnešnej prezentácii projektu sa zúčastnil predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda, predseda BSK Ľubo Roman, prezident Krajinského snemu Dolného Rakúska Edmund Freibauer a početní obyvatelia zo slovenských a rakúskych priľahlých obcí.
https://domov.sme.sk/c/2477908/slovensko-a-rakusko-spoji-most.html
článok na sme.sk, zverejnený 16.3.2006
O výstavbe mostu ponad Moravu pri Záhorskej Vsi rozhodnú Rakúšania
Bratislava 16. marca (TASR) - Pripravovaná výstavba mosta ponad rieku Morava medzi pohraničnými obcami Záhorská Ves a rakúskym Angern bude dnes témou stretnutia zástupcov oboch obcí s občanmi Angernu.
Večer im predstavia celý projekt. "Výstavba mosta závisí od ich názoru," uviedol dnes pre TASR starosta Záhorskej Vsi Boris Šimkovič. Podľa neho majú niektorí z nich o stavbe inú predstavu. Sklápací most má byť totiž drevený, v dĺžke 400 m, široký 12 m, s nosnosťou 7,5 tony. Niektorí obyvatelia na rakúskej strane však čakajú vybudovanie veľkého mosta mimo obce, ďalší sa zas obávajú prechádzajúcich áut. Ak budú dnes proti výstavbe, ich starosta asi vyhlási referendum," povedal Šimkovič. Bolo by však podľa neho chybou, keby sa nezačalo stavať. Peniaze, približne štyri milióny Sk, totiž už investovali do projektovej dokumentácie aj makety mosta. Keď sa stavať nebude, zostane nám len kompa, dodal.
Ak by všetko išlo podľa plánu, výstavba by sa mohla začať v roku 2007. Most by vybudovala slovenská strana, ktorá bude žiadať o grant z eurofondov. Projekt pripravujú vyše 10 rokov. Už v roku 1997 zastavila miestnym referendom stavbu rakúska strana.
článok na myzahorie.sme.sk, zverejnený 9.2.2010
Nový most do Rakúska bude, ak budú peniaze
Výstavba mosta v Záhorskej Vsi by sa podľa plánu mala začať už o rok. Či sa tak stane, je otázne, stále totiž nie je vyriešené financovanie projektu.
ZÁHORSKÁ VES. Hoci sa o výstavbe mosta v Záhorskej Vsi hovorí od začiatku 90. rokov minulého storočia, projektovú dokumentáciu dal vypracovať Bratislavský samosprávny kraj až v roku 2007, a to vďaka finančným prostriedkom z eurofondov.
Podľa plánov sa jedná o regionálny pevný most oceľovej konštrukcie, ktorým bude prechádzať cesta II. triedy. Celková dĺžka mosta nad inundačným územím rieky Moravy je 390 metrov, vlastné premostenie nad riekou predstavuje dĺžku 75 metrov. Most bude široký 10,5 metra, na rozdiel od premostenia v Moravskom Jáne umožní obojsmernú premávku. Slúžiť má pre osobnú automobilovú dopravu, nákladnú dopravu do 7,5 t užitočnej hmotnosti a obmedzenú autobusovú dopravu.
K výstavbe je ešte dlhá cesta
Zdĺhavosť procesu príprav nie je podľa hovorkyne BSK Ivety Tyšlerovej neprirodzená: "Bratislavský samosprávny kraj najskôr odoslal projektovú dokumentáciu mosta na Ministerstvo životného prostredia SR, z vyjadrenia ministerstva vyplynulo, že kraj musí zabezpečiť vypracovanie dokumentácie pre posudzovací proces EIA," povedala hovorkyňa BSK. Podľa rakúskych zákonov, na ich strane stavba mosta nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. "Po uskutočnení procesu EIA vydalo Ministerstvo životného prostredia "Záverečné stanovisko k stavbe mosta" s odporúčaním realizácie stavby mosta pri splnení príslušných podmienok a opatrení pri jeho výstavbe," povedala hovorkyňa Tyšlerová.
Plán je stavať už na budúci rok
V rámci ďalšej fázy investičnej prípravy výstavby mosta, zabezpečovať ju má slovenská strana, je potrebné prerokovať dokumentáciu pre územné rozhodnutie ešte s príslušnými dotknutými orgánmi. Hovorkyňa Iveta Tyšlerová hovorí, že kraj musí ešte vypracovať takzvaný stavebný zámer so žiadosťou o vykonanie štátnej expertízy. "Ďalej je potrebné požiadať o vydanie územného rozhodnutia, majetkoprávne vysporiadať pozemky, na ktorých bude stavba stáť, obstarať dokumentáciu pre stavebné povolenie, prerokovať ju a požiadať o vydanie stavebného povolenia," hovorí Tyšlerová. Až po vydaní stavebného povolenia a po dohode partnerov v projekte je možné podať žiadosť o investičný projekt na stavbu mosta s požiadavkou získať prostriedky z eurofondov.
Financovanie výstavby je zatiaľ v oblakoch
Predpokladané finančné náklady na výstavbu mosta Záhorská Ves - Angern sú približne 12 miliónov eur, z ktorých má byť na slovenskej strane vo vzťahu k dĺžke mosta preinvestované asi 4 milióny eur. Slovenská strana má v rámci slovensko-rakúskej cezhraničnej spolupráce pre prioritu doprava a regionálna dostupnosť možnosť čerpať finančné prostriedky pre výstavbu mostov z eurofondov. Celkovo je dostupných 2,89 milióna eur. Čerpanie sa však vzťahuje nielen na most, ale aj na cyklomost v Devínskej Novej Vsi.
"Aj pri čerpaní uvedených peňazí z Európskeho fondu regionálneho rozvoja nepokryjú celkové náklady na výstavbu. Zvyšné bude potrebné zabezpečiť na národnej úrovni," vysvetlila Tyšlerová.
https://myzahorie.sme.sk/c/5232170/novy-most-do-rakuska-bude-ak-budu-peniaze.html
článok na sita.sk, zverejnený 30.3.2012
Záhorskú Ves a Angern by mohol spojiť most
BRATISLAVA 30. marca (WEBNOVINY) – Bratislavský samosprávny kraj má záujem na tom, aby cez rieku Morava viedol cestný most zo Záhorskej Vsi do Angernu.
Most sa tak stáva prioritou kraja v programovacom období 2014 – 2020. Snahou kraja bude ešte v tomto období 2007 – 2013 získať zdroje na obstaranie dokumentácie pre stavebné povolenie a realizačnú dokumentáciu.
Ako na piatkovom zasadnutí zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja uviedol Ivo Nesrovnal, projekt sa v tomto programovacom období nerealizoval pre nedostatok financií v Programe cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko 2007 až 2013.
Výstavba mosta je totiž drahá, len samotný most by stál približne 12 miliónov eur. Spolková krajina Dolné Rakúsko a Bratislavský samosprávny kraj sa snažili na most získať peniaze aj z fondov Európskej únie. Kraj má ale obmedzenú možnosť čerpať tieto zdroje, jediná možnosť je teda program cezhraničnej spolupráce.
Krajskí poslanci v piatok schválili členov cezhraničnej slovensko-rakúskej komisie pre prípravu projektu mosta. Za Bratislavský kraj schválili 14 zástupcov, medzi nimi aj podpredsedov kraja Iva Nesrovnala a Martina Bertu.
Okrem toho poslanci uznesením splnomocnili predsedu kraja, aby konal vo veci prípravy projektu mosta a získania externých finančných zdrojov na výstavbu. Okrem toho má obnoviť rokovania so Spolkovou krajinou Dolné Rakúsko o projekte mosta do Angernu.
https://sita.sk/zahorsku-ves-a-angern-by-mohol-spojit-most/
článok na bratislava.sme.sk, zverejnený 21.3.2013
S novým mostom potrebuje Záhorská Ves aj novú infraštruktúru
ZÁHORSKÁ VES. Výstavba mostu Záhorská Ves - Angern ponad rieku Moravu sa stala prioritou BSK v nasledujúcom programovom období 2014-2020. Ráta sa s čerpaním finančných prostriedkov z eurofondov.
Partneri na slovenskej i rakúskej strane sa navyše zaviazali, že v prípade nedostatku finančných zdrojov na realizáciu diela v Programe cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Rakúsko 2014-2020 zabezpečia chýbajúce financie z vlastných zdrojov.
Obec sa musí pripraviť na autá
Určité obavy z výstavby plánovaného mosta vyslovil starosta obce Záhorská Ves Boris Šimkovič. "Nie som proti výstavbe mosta, ale ako starosta zastupujúci občanov potrebujem mať vybudovanú obec tak, aby bola pripravená na veľké množstvo áut, ktoré budú prechádzať cez Záhorskú Ves. Týka sa to vybudovania semaforov, kruhových objazdov, ciest, chodníkov i zriadení oddelenia polície. Predpokladá sa, že obcou prejde 2 600 áut, čo znamená dve autá každú minútu. Preto upozorňujem, že v stave, v akom sa nachádza infraštruktúra obce, nie sme na to pripravení," uviedol Šimkovič.
Starosta tvrdí, že zo strany Bratislavského samosprávneho kraja a rezortného ministerstva dopravy treba urobiť kroky, aby bola obec na takúto záťaž dostatočne pripravená. Určite to nie sú dáke výhovorky, ale reálne požiadavky, na ktorých obec musí trvať. Dosiaľ však máme len negatívne skúsenosti. Obci neprešli už dva projekty na revitalizáciu z eurofondov.
Angern má nové cesty
Na rozdiel od Záhorskej Vsi má rakúsky Angern vybudované nové štátne cesty, obchvat cez železničnú trať, na čo štát doplatil vyše dva milióny eur. Preto očakávame návrhy riešení od BSK či ministerstva dopravy, doplnil Boris Šimkovič.
BSK a spolková krajina Dolné Rakúsko podpísali ešte 15. apríla 2009 Dohodu o cezhraničnej spolupráci na roky 2009-2013 s ohľadom na rámcovú dohodu medzi Slovenskou a Rakúskou republikou o cezhraničnej spolupráci územných celkov. Na realizáciu tejto dohody partneri zostavili zmiešané pracovné skupiny, ktoré pripravujú konkrétne podklady, programy a projekty.
Prvým výsledkom činnosti spoločnej pracovnej skupiny v oblasti dopravnej infraštruktúry bolo podpísanie Vyhlásenia o zámere realizovať cestný most cez rieku Moravu medzi obcami Angern a Záhorská Ves a Vyhlásenie o zámere realizovať most pre chodcov a cyklistov cez Moravu medzi Schlosshofom a Devínskou Novou Vsou, ktorý už slúži verejnosti.
článok na bratislava.sme.sk, zverejnený 8.1.2015
Most Záhorská Ves - Angern sa stavať nebude
BRATISLAVA. Približne 14 miliónov eur, ktoré boli v rámci eurofondov vyčlenené na most Angern - Záhorská Ves, sa rozdelia do iných tematických projektov v rámci cezhraničnej spolupráce medzi Bratislavským krajom a Dolným Rakúskom.
Hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Iveta Tyšlerová informovala o tom v súvislosti s faktom, že most, ktorý sa mal podľa pôvodných plánov začať stavať túto jeseň, Rakúšania napokon odmietli.
Spresnila, že o zastavení akýchkoľvek aktivít spojených s výstavbou mosta rozhodol krajinský hajtman Dolného Rakúska Erwin Pröll, a to na základe referenda v obci Angern uskutočnenom ešte koncom septembra. "V ňom sa 74 percent zúčastnených obyvateľov vyjadrilo proti výstavbe," pripomenula Tyšlerová.
Starosta obce Záhorská Ves Boris Šimkovič vidí dôvod stroskotania projektu v tom, že sa nezrealizoval diaľničný úsek S8 spájajúci Viedeň, Marchegg a Devínsku Novú Ves. "Aj obyvatelia rakúskeho Angernu deklarovali, že najskôr sa musí postaviť S8 a až potom môže dôjsť k vybudovaniu mosta medzi týmito obcami," pripomenul Šimkovič. "Keďže v prípade S8 sa nič neurobilo, Angern zmenil svoj názor a tak ako sa 80 percent obyvateľov rakúskej obce vyslovilo v roku 2006 za most, v septembri 2014, naopak, tri štvrtiny boli proti," vysvetlil Šimkovič.
Dodal, že aj v prípade Záhorskej Vsi bolo potrebné okrem výstavby samotného mosta postaviť podpornú infraštruktúru, pretože by zvýšený tranzit išiel priamo cez obec. "Toto všetko však ostalo len v rovine úvah a rozpracovaných plánov," poznamenal Šimkovič.
Medzi Angernom a Záhorskou Vsou malo ísť o malý cestný most s nosnosťou do 7,5 tony, projektový návrh počítal aj s pruhom pre peších a cyklistov. Stavať sa malo začať na jeseň 2015. Stavba mala byť financovaná z eurofondov v rámci programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika Rakúsko.
https://bratislava.sme.sk/c/7579509/most-zahorska-ves-angern-sa-stavat-nebude.html
článok na zahori.sk, zverejnený 16.4.2019
Opäť sa hovorí o moste cez Moravu pri Angerne
Most cez rieku Morava medzi najzápadnejšou slovenskou obcou Záhorská Ves a Angernom v Rakúsku možno predsa len vznikne, ale na inom mieste, ako sa pôvodne plánovalo. Informovala o tom rakúska televízia ORF.
Most mal pôvodne stáť na mieste, kde v súčasnosti premáva kompa. Projekt však v roku 2014 stroskotal, pretože sa proti nemu v referende vyslovilo 73,9 percenta obyvateľov Angernu, ktorí sa obávali, že by sa ich obec stala tranzitným miestom pre dopravu.
René Lobner, starosta neďalekej obce Gänserndorf a poslanec krajinského parlamentu, však teraz hovorí, že most by sa mohol vybudovať južne od Angernu. Sám počíta "s malým alebo žiadnym odporom obyvateľov".
Rozhodnutie o obnovení rokovaní už podľa neho padlo; rozhovory sa vedú na lokálnej úrovni tak v spolkovej krajine Dolné Rakúsko, ako aj na Slovensku. Projekt je však len v začiatkoch, povedal Lobner pre ORF.
Most by podľa Lobnera pomohol ekonomike, keďže v súčasnosti slúži na prepravu medzi Slovenskom a Rakúskom trajekt, ktorý však nepremáva pri vysokej hladine Moravy, alebo ak je rieka zamrznutá. Trajekt využívajú najmä pracovníci z oblasti gastronómie, opatrovateľky a remeselníci.
Na úvahy o možných nákladoch na projekt je podľa Lobnera ešte priskoro. V roku 2014 sa ich výška odhadovala na 14 miliónov eur, pričom z 85 percent mal byť financovaný EÚ.
Problémom by tentoraz mohlo byť to, že na slovenskej strane sa nachádza chránené územie. "To nebude jednoduché," konštatoval Lobner.
https://zahori.sk/49298/opat-sa-hovori-o-moste-cez-moravu-pri-angerne/
článok na zahori.sk, zverejnený 20.9.2019
Možnosť vybudovať most medzi Záhorskou Vsou a Angernom má preukázať štúdia
Projekt cezhraničného cestného mosta medzi Záhorskou Vsou a rakúskym Angernom je opäť v hre. Štúdia má preukázať, či je možné most vybudovať mimo zastavaného územia obcí.
Poslanci Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) súhlasili s dohodou o plánovaní mosta, podpis dohody však podmieňujú pozitívnym vyjadrením Štátnej ochrany prírody.
Most mal pôvodne stáť na mieste, kde v súčasnosti premáva kompa. Projekt však v roku 2014 stroskotal, pretože sa proti nemu v referende vyslovili tri štvrtiny obyvateľov Angernu, ktorí sa obávali, že by sa ich obec stala tranzitným miestom pre dopravu.
Opätovne sa téma otvorila na bilaterálnom stretnutí zástupcov BSK a spolkovej krajiny Dolné Rakúsko v septembri 2018. Rakúska strana navrhla hľadať možnosť alternatívneho umiestnenia mosta mimo intravilánu obcí, pričom reálnosť takéhoto riešenia má určiť štúdia uskutočniteľnosti. "Ak štúdia preukáže, že je skúmaný variant realizovateľný, BSK a Dolné Rakúsko vyvinú úsilie o hľadanie externých finančných zdrojov potrebných na financovanie projektu," uvádza sa v dôvodovej správe.
V zmysle dohody nesie zodpovednosť za obstaranie štúdie uskutočniteľnosti rakúsky partner.
https://zahori.sk/51746/moznost-vybudovat-most-medzi-zahorskou-vsou-a-angernom-ma-preukazat-studia/