Povodne
Život pri rieke
Záhorskú Ves obmýva rieka Morava v oblúku zo severu od Suchohradu, smerujúc na západ k rakúskemu Angernu a potom zase na juh k Vysokej pri Morave. Obec je tak včlenená do Moravského poľa (Marchfeld) a tvorí akoby polostrov do rakúskeho územia.
Život pri rieke má svoje špecifiká, nielen príjemné. Komáre sú každý rok, záplavy a povodne našťastie len občas.
Komáre zvládame ťažko, vodu len tak-tak. A ako je u nás smutným štandardom, kmitáme medzi "to teraz netreba/nemáme na to ľudí/peniaze" a riešeniami na poslednú chvíľu v štýle Pat a Mat.
Záplavy a povodne
Povodeň je prirodzený hydrologický jav, pri ktorom dočasne dôjde k pretečeniu vodného toku cez jeho brehy. Tento jav spôsobuje rozsiahle zaplavenie územia, ktoré za normálnych okolností nie je pokryté vodou. Povodne môžu vzniknúť v dôsledku intenzívnych zrážok, rýchleho topenia snehu, preťaženia vodných nádrží alebo náhleho uvoľnenia vody z priehrad. Dôsledky povodní sú závažné, zahŕňajú poškodenie majetku, straty na životoch a negatívne dopady na životné prostredie.
Záplava je špecifický typ povodne, pri ktorom voda pokryje veľké oblasti a naruší bežný život v postihnutých lokalitách. Záplavy sú často dôsledkom povodní, ale môžu byť spôsobené aj inými faktormi, ako sú prívalové dažde, tsunami alebo vysoké prílivy. Rovnako ako povodne, záplavy môžu spôsobiť veľké materiálne škody a ohroziť ľudské životy.
Na základe príčiny vzniku rozlišujeme tri základné typy povodní:
Regionálne povodne – vznikajú v dôsledku dlhotrvajúcich zrážok na veľkom území alebo topenia snehu v povodiach. Zasahujú rozsiahle územia a trvajú niekoľko hodín až dní.
Prívalové povodne – spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi, ktoré zasiahnu relatívne malé oblasti.
Bariérové povodne – vznikajú v dôsledku dočasného prirodzeného alebo umelého prehradenia toku.
Stupne povodňovej aktivity
Stupne povodňovej aktivity sa určujú podľa závažnosti a rozsahu povodňovej situácie. Na Slovensku sa tieto stupne delia na:
I. stupeň povodňovej aktivity (SPA) – vyhlásený pri zistení povodňovej situácie, ktorá môže ohroziť majetok a zdravie.
II. stupeň povodňovej aktivity (SPA) – vyhlásený pri priamom ohrození majetku a zdravia, kedy je potrebné prijať opatrenia na ich ochranu.
III. stupeň povodňovej aktivity (SPA) – vyhlásený pri mimoriadnej povodňovej situácii, kedy sú ohrozené ľudské životy a dochádza k veľkým škodám.
https://www.respect-direct.sk/blog/zaplavy-a-povodne-na-slovensku/
Povodne v histórii
V starej kronike Uhorskej Vsi je zaznamenaná povodeň v roku 1876: "...vystúpila voda v Morave, ktorú ľudovo nazvali čiernou. Vyhubila všetkých rakov v Morave, keď predtým ich tam bola hojnosť. Vznik tejto vody je neurčitý. Pripisuje sa výtokom z fabrík vyššie od Uhorskej Vsi alebo, že sa do rieky dostal neznámy podzemný prúd."
V roku 1879 po mimoriadne silných dažďoch vystúpila Morava zo svojho koryta v dňoch 18. - 20. júna a na poliach pri obci zničila všetko obilie a ďalšiu úrodu.
12. marca 1941 Morava pretrhla hrádzu pri Gajaroch a zaplavila Gajary, Suchohrad, Záhorskú Ves a Vysokú pri Morave. Voda strhla v Záhorskej Vsi 31 domov a na troch miestach podmyla železničnú trať . O život však našťastie nikto neprišiel. Po povodni prišiel do obce vtedajší prezident Jozef Tiso a prisľúbil pomoc pri náprave škôd. Postihnutým občanom boli nasledujúci rok postavených štrnásť nových domov na pôvodných miestach na Hlavnej a Stupavskej ulici a za školou a na Povodňovej ulici bolo postavených šesť dvojdomov s dvormi a záhradami.
Na pamiatku tejto povodne bol oproti starej Morave a soche sv. Jána Nepomuckého postavený travertínový pamätník. Na dvoch stranách trojstenného pylónu je rozložený majuskulný nápis Na pamäť povodne 12. III. 1941. V horných častiach dvoch strán sú umiestnené reliéfne obrazy
- matka s dieťaťom na ramene a žena symbolizujúca útek pre povodňou. Na tretej strane je na majuskulným písmom zaznamenaný pamätný nápis: Postavené na pamäť povodne, ktorá postihla obec 12. III.1941. Zničených bolo 31 domov. Ktoré boly za podpory štátu a HSĽS v roku 1942 znovu vybudované.
Autorom pamätníka z roku 1944 je akademický sochár František Draškovič. Okolo pamätníka je malý parčík, kde boli v roku 1945 dočasne pochovaní štyria padlí červenoarmejci.
Rieka Morava hrozila vyliatím aj v roku 1997. "Robili sme všetko preto, aby sa voda cez hrádze nepreliala. Práve vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác, predovšetkým kladením zabezpečovacích vriec naplnených pieskom, sa nám podarilo udržať hladinu," uviedol bývalý riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Virág.
Rozsiahle záplavy priniesol do celej strednej Európy rok 2002. Škody boli viac ako 1,5 miliardy korún. Hladina rieky Dunaj stúpla na 991 centimetrov.
"Okrem zaplaveného územia pod Devínom zaujíma ľudí aj zmenený tok Moravy. Prudký vzostup Dunaja o štyri metre a jeho tlak totiž spôsobili, že Morava v týchto dňoch do Dunaja nevteká. Naopak, tečie v protismere takmer tridsať kilometrov," bolo v správach STV odvysielané 9. 8. 2002.
Morava sa vylieva z brehov skoro každú jar. Hrádza a zátopové lúky však zabezpečia, aby voda nenarobila škody. Pri vysokej hladine rieky však nepremáva kompa, čo komplikuje život hlavne pendlerom.
Naozaj dramatické situácie sme zažili na jar 2006, keď chýbalo len pár centimetrov k vyliatiu rieky cez hrádzu cez Šanec. Hrádzu vtedy bolo potrebné spevňovať mechmi s pieskom, do prác sa vtedy zapojili aj miestni obyvatelia. 3.4. boli občania miestnom rozhlasom upozornení, aby sa pripravili na evakuáciu. K tej našťastie neprišlo, rieka 4.4.2006 kulminovala na 720 cm, čo bola doteraz najvyššia zaznamenaná hodnota.
O tejto povodni hovorí aj jedna z tabúľ náučného chodníka.
Všimnite si vjazd k rieke pri kultúrnom dome.
V nasledujúcich dvoch rokoch 2007-2008 pracovníci Povodia rieky Morava hrádzu spevňovali a opravili aj protipovodňový múr.
Tieto fotografie sú robené 7.3.2009, výška hladiny vtedy bola 485 cm a rieka ďalej stúpala. Tentoraz však boli všetci obyvatelia pokojní, lebo vedeli, že hrádza zvládne ďalšie dva metre vodného stĺpca.
Povodne v roku 2013 si v strednej Európe vyžiadali jedenásť obetí vrátane jedného Slováka. Zaplavená bola Devínska Nová Ves, Devín, Komárno či Štúrovo. 30. mája až 6. júna 2013 hladina Dunaja v Bratislave dosiahla 1 032 centimetrov. Pri Devíne dosahovala výška hladiny úroveň 969 centimetrov.
Dunaj začal kulminovať po 14.00 h, prietok rieky v Bratislave bol na úrovni 10.540 m3 za sekundu, čo na tomto mieste predstavovalo historicky najväčší priamo nameraný prietok. Hladina rieky stúpala aj v Medveďove, Gabčíkove, Komárne a Štúrove. Dunaj znova tlačil vody Moravy opačným smerom a tak bol tretí stupeň povodňovej aktivity až vo Vysokej pri Morave. V Záhorskej Vsi rieka kulminovala na 431 cm.
V ďalších rokoch v Morave postupne začali klesať priemerné prietoky, hladina rieky málokedy stúpla nad tri metre a aj preto sa po čase starostlivosť o hrádzu obmedzila na kosenie dva-tri krát za sezónu. Na protipovodňovom múre po pár rokoch bez údržby začali vznikať praskliny, v ktorých sa rýchlo uchytili náletové dreviny.
Ak bývate v tesnej blízkosti rieky a máte už skúsenosť s povodňou, takéto veci si všimnete a samozrejme chcete, aby sa riešili.
Občianski aktivisti pripomienkovali, písali a telefonovali na obecný úrad, starostovi a tiež vodohospodárom...
Nedozvedeli sme sa, čo chcel starosta Šimkovič vysvetľovať znepokojeným občanom, pretože občianskym aktivistom sa nakoniec podarilo s vodohospodármi dohodnúť a tí prišli múr opraviť.
Haleluja.
Vo Vysokej pri Morave také šťastie nemali. Hrádza, poškodená pri povodni v roku 2013 nie je opravená doteraz.
V Suchohrade čakajú na opravu hrádze od roku 2006.
článok na domov.sme.sk, zverejnený 1.10.2007
Prioritou v Pomoraví je protipovodňová hrádza v Suchohrade
Prioritou pri riešení protipovodňových opatrení v okolí rieky Morava je dobudovanie hrádze v oblasti obce Suchohrad pri Záhorskej Vsi v okrese Malacky. Na dnešnom pracovnom výjazde to uviedol minister životného prostredia Jaroslav Izák. Podľa neho sa na budúci rok v súvislosti s týmito opatreniami počíta s preinvestovaním približne 60 miliónov korún. Využiť by sa podľa ministra mali financie zo štrukturálnych fondov i zo štátneho rozpočtu. Pre dobudovanie a spevnenie protipovodňovej hrádze v Suchohrade je už projekt pripravený, treba ho už len aktualizovať a dostať na súčasnú cenovú úroveň. Rieku Morava pritom označil za najviac skúšanú rieku na Slovensku.
Podľa starostu Suchohradu Jozefa Temera je najkritickejší predovšetkým približne 640-metrový úsek v obci, kde nie je dokončená podzemná stena protipovodňovej ochrany. Druhým problémom sú zasa dilatačné špáry na hrádzi, vybudovanej pred približne piatimi rokmi, ktoré počas povodní prepúšťajú vodu z koryta rieky. Situáciu podľa neho komplikuje aj fakt, že pre blízkosť rodinných domov pri hrádzi nie je možný prístup techniky, vrecia s pieskom sa preto musia vždy napĺňať na inom mieste. "Na dokončenie podzemnej steny by bolo potrebných okolo 60 miliónov korún. Koľko by sme však potrebovali na sfunkčnenie systému odvodňovacích kanálov, ktorý bol v minulosti vybudovaný a prospešný a znovuvyužitie mŕtvych ramien Moravy, si netrúfam odhadnúť. V súčasnosti je celá sieť zanedbaná a zarastená, pretože nie sú financie," povedal pre agentúru SITA Temer. Starosta verí, že situácia z jari 2006, kedy hladina Moravy dosahovala okolo 745 centimetrov a vyliata voda zatopila pivnice rodinných domov a niekoľko ulíc, sa už nebude opakovať. "Interval medzi záplavami sa zmenšuje. Ak bolo voľakedy skoro atrakciou, keď sa zdvihla hladina Moravy, teraz sa to opakuje každé dva alebo tri roky. A ak padne Suchohrad, padnú aj obce pod nami. Voda zaleje celé územie," konštatoval Temer.
O dôležitosti dobudovať protipovodňovú hrádzu v obci Suchohrad upozorňuje aj starosta neďalekej Záhorskej Vsi Boris Šimkovič. "Mám strach o Suchohrad. Sme totiž ako spojené nádoby - keď padne Suchohrad, padne aj Záhorská Ves," tvrdí. Ako ďalej uviedol, samotná Záhorská Ves až také veľké problémy nemá. V rokoch 2003 až 2004 sa pracovalo na zvýšení hrádze, podľa starostu je v súčasnosti stena pod hrádzou veľmi dobre spevnená. Pri minuloročných záplavách zaznamenali iba jeden problém a to na konci obce smerom na Vysokú pri Morave, kde dochádzalo k veľkým priesakom vody. Kompetentní vedeniu obce prisľúbili, že kritické miesto zvýšia a spevnia.
https://domov.sme.sk/c/3514091/prioritou-v-pomoravi-je-protipovodnova-hradza-v-suchohrade.html
Ako sa chránime pred povodňami?
Na nedostatočné financovanie protipovodňových opatrení upozornil vlani Najvyšší kontrolný úrad, o zásadných nedostatkoch hovorila už vládna analýza z roku 2011.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) preveroval fungovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Predmet jeho činnosti priamo súvisí aj s ochranou pred povodňami.
NKÚ správu vydal vlani na jeseň, na chvíľu zarezonovala, no potom ju opäť prekryla pena dní. Nečudo. Vyšla práve v čase, keď sa po voľbách skladala nová vláda, žiadne povodne vtedy nehrozili, a tak sa zaradila do dlhého zoznamu faktických výčitiek voči dlhodobému fungovaniu štátu, na ktoré sa raz-dva zabudne.
Kontrolóri preverovali fungovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku za roky 2018 – 2022. Potvrdili jeho zlú hospodársku kondíciu. V skúmanom období sa do plusových čísel dostal len v rokoch 2020 a 2021, aj to len mierne. V roku 2022 sa však opäť prepadol do straty vyše 33 miliónov eur.
Stratu pritom štátny podnik vykazuje dlhodobo od roku 2009 s výnimkou rokov 2013, 2020 a 2021.
NKÚ k tomu dodáva, že podfinancovanie SVP konštatoval už vo svojich predošlých kontrolných správach a "upozornil príslušné orgány SR na riziká vyplývajúce z nedostatočného financovania protipovodňovej ochrany obyvateľstva a majetku".
Aj mierne kladný výsledok z nedávneho obdobia bol dosiahnutý vnútornými úsporami, čo však na druhej strane znamená nižšiu mieru údržby vodohospodárskych zariadení, teda v podstate znižovanie úrovne ochrany pred povodňami.
(...)
Závery NKÚ sú alarmujúce: "Pokiaľ nebudú finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu poskytnuté v rámci ekonomicky oprávnených nákladov na neregulované činnosti v potrebnej, resp. požadovanej výške, štátny podnik bude môcť zabezpečovať starostlivosť o štátny majetok len v nevyhnutnom rozsahu disponibilných finančných zdrojov. Ak nedôjde k jeho modernizácii a obnove, jestvujúci stav sa bude naďalej zhoršovať a štátny podnik si nebude plniť zákonom stanovené povinnosti."
To v preklade znamená trvalé znižovanie úrovne ochrany pred povodňami, a to na všetkých úrovniach. Od veľkých a rozsiahlych stavieb, ako sú priehrady a hrádze, až po starostlivosť o malé vodné toky v mestách a obciach, ktorých vyliatie hrozí nielen v prípade dlhšie trvajúcich dažďov s vysokými úhrnmi zrážok, ale aj pri náhlych búrkach, predovšetkým v letnom období.
(...)
Slovenský vodohospodársky podnik prevádzkuje 311 vodných nádrží a 73 čerpacích staníc, pričom väčšina vodných stavieb je v prevádzke 40 až 60 rokov.
Podľa kontroly NKÚ v čase tvorby správy nebolo 24 vodných stavieb aj z dôvodu nedostatočného financovania SVP udržiavaných v dobrom stave, ktorý je definovaný zákonom o vodách.
Zanedbanie sa však netýka len protipovodňovej ochrany. Ak by sa napríklad následkom nedostatočnej údržby dostala do havarijného stavu vodárenská nádrž Starina na severovýchode Slovenska, jej nevyhnutné vypustenie kvôli opravám by znamenalo ohrozenie prístupu k pitnej vode pre 327-tisíc ľudí.
(...)
Nedostatočné financovanie Slovenského vodohospodárskeho podniku pritom konštatovala už vládna Analýza stavu protipovodňovej ochrany na území SR z roku 2011. Vtedy SVP zabezpečoval správu a údržbu vodných tokov v celkovej dĺžke 38 217 km, z toho upravených 8 220,7 km, prevádzkoval 3 135,5 km ochranných hrádzí a 277 vodných nádrží.
Ako však vidíme na súčasnom stave Slovenského vodohospodárskeho podniku, apely z roku 2011 spísané v reakcii na povodne z roku 2010 nepadli na úrodnú pôdu.
Vládni politici v zásade vždy hádžu vinu na svojich predchodcov, títo zas z opozičných lavíc vidia nedostatky prioritne v tých, čo sú práve pri moci.
Ak si však zosumarizujeme základné fakty, je zrejmé, že bez viny nie je žiadna zo strán a zanedbávanie ochrany proti povodniam je záležitosť ostatných desaťročí.
Súvisiaci článok: Povodeň 2024