Uhranské múzeum
Ako to začalo
Vznik múzea v roku 2008 iniciovali členky Kultúrneho spolku Uhranská perla.
Na webstránke obce je podstránka s dvoma textami o Uhranskom múzeu. Pod starším textom je podpísaná pani PhDr. Darina Brukkerová, druhý text je bez mena autora. Ani jeden článok nie je datovaný, z kontextu je však jasné, že oba boli napísané v roku 2008. Teda pred šestnástimi rokmi. Pani Brukkerová vtedy písala o umiestnení Múzea do skutočne výstavných priestorov "colnice".
To však už dávno nie je pravda. A problémov okolo múzea je viac.
Ako šiel čas
Z návštevnej knihy sa môžeme dozvedieť, že Uhranské múzeum od jeho vzniku už navštívili stovky ľudí doslova z celého sveta. Múzeum bolo otvorené každý víkend a počas pracovných dní bolo možné návštevu dopredu telefonicky dohodnúť. Sprievodkyňami v múzeu boli vždy členky Uhranskej perly, ktoré múzeum tiež vzorne udržiavali. Obec však budovu bývalej colnice nechávala chátrať. Do priestorov múzea viackrát zatieklo, ale opravy boli vždy len provizórne.
V septembri 2020 sa členka Uhranskej perly pani Ozábalová až na zasadnutí obecného zastupiteľstva dozvedela, že múzeum sa bude z budovy bývalej colnice sťahovať do priestorov kongresového centra, ktoré v obci plánuje vybudovať firma Global rest.
Počas covidových rokov bolo múzeum dočasne zatvorené. Od roku 2022 bolo možné múzeum navštíviť len po predchádzajúcej dohode.
V decembri 2023 členka spolku pani Ozábalová potom, ako sa zachoval bývalý starosta pri odhaľovaní reliéfu Lucie Popp, na zasadnutí obecného zastupiteľstva odovzdala kľúče od budovy bývalej colnice a oznámila ukončenie činnosti Uhranskej perly. Bolo to na tom istom zasadnutí, kde bola reč o memorande o spolupráci, ktoré bývalý starosta podpísal s firmou Global rest.
Keďže prevádzku múzea nikto neprevzal, je už rok zatvorené.
Súčasný stav budovy bývalej colnice je žalostný. Počas intenzívnych septembrových dažďov do budovy zatieklo tak veľmi, že bolo nutné odpojiť elektrinu, a po dvoch týždňoch bolo kvôli výmene plynového potrubia potrebné vypnúť aj kúrenie.
Na začiatku októbra pri kontrolnej návšteve múzea bolo nutné zobrať do sucha dva exponáty - mokré a už aj plesnivé kroniky pohraničiarskeho útvaru, ktorý bol v obci umiestnený za minulého režimu. Pani poslankyňa Trstenská hľadala možnosti financovania odbornej opravy, pričom zistila, že naše múzeum nie je riadne zaregistrované a teda nemôžeme požiadať o dotáciu z ministerstva kultúry.
https://www.nmag.sk/zoznam-vsetkych-muzei/
Zasadnutie OZ 20.7.2017
Zasadnutie OZ 16.9.2020
Uhranské múzeum v rádiu - 14.5.2021
Zasadnutie OZ 24.6.2021
Zasadnutie OZ 14.12.2023
Môj mail z 17.10.2024, adresovaný všetkým poslancom obecného zastupiteľstva
Dobrý deň všetkým,
idem rovno k veci - s Global restom je dohodnuté, že v novom hotelovom komplexe budú priestory pre Uhranské múzeum. Odhliadnuc od toho, že výstavba komplexu bude trvať pár rokov a my máme problém s Múzeom už teraz, mi vôbec nie je jasných pár vecí a veľmi by som ocenila, keby mi to niekto vysvetlil.
*
1. Memorandum bolo uzavreté medzi obcou Záhorská Ves a firmou Global rest. Memorandum však nie je právne záväzný dokument a okrem toho, obec nie je vlastníkom expozície ani exponátov. Oboje je vlastníctvom Kultúrneho spolku Uhranská perla. Ako všetci vieme, v spolku sú už len panie v dôchodkovom veku, ktoré sa dohodli, že svoju činnosť ukončia. OZ Kultúrny spolok Uhranská perla však stále existuje (právne ukončiť existenciu OZ je pomerne komplikovaný a dlhý proces, ktorý nikto ani nezačal) a teda spolok je stále vlastníkom Múzea.
Otázka znie: Riešil niekto z obce s Uhranskou perlou presun Múzea do cudzích priestorov? Mám na mysli riadny právny dokument na papieri, s pečiatkou obce a podpisom štatutára, nie že niekto sa s niekým niekde nejako ústne dohodol.
Druhá otázka znie: Riešil niekto z Global restu s Uhranskou perlou presun Múzea do ich priestorov? Znova mám na mysli riadny a právne záväzný dokument, s overenými podpismi.
Tretia otázka: Ak sú tieto veci vybavené (čo asi nie sú), má obec s Global restom podpísaný právne záväzný dokument, v ktorom sa Global rest zaväzuje poskytnúť svoje priestory pre Múzeum (a prevádzky z colnice)?
Predpokladám, že nič z toho neexistuje. Ak je to skutočne tak, mám doplňujúcu otázku: Ako a na základe čoho chce obec/Global rest akokoľvek manipulovať s cudzím majetkom (Múzeom)?
*
2. Na webstránke obce je podstránka s dvoma textami o Uhranskom múzeu: https://www.zahorskaves.sk/25819/uhranske-muzeum
Pod starším textom je podpísaná pani PhDr. Darina Brukkerová, druhý text je bez mena autora. Ani jeden článok nie je datovaný (ako aj ostatné statické články na webstránke obce - ale o tom niekedy inokedy). Z kontextu je však jasné, že oba boli napísané v roku 2008. Teda pred šestnástimi rokmi. Pani Brukkerová vtedy písala o umiestnení Múzea do skutočne výstavných priestorov "colnice". Čo vtedy bola pravda, ale všetci vieme o problémoch s deravou strechou, ktoré sa roky riešili/neriešili, o ne/údržbe budovy a o jej súčasnom žalostnom stave.
Otázky k tomuto bodu: Obec už na budovu colnice úplne rezignovala? Ak áno, prečo? My máme toľko obecných budov, že si môžeme dovoliť jednu len tak odpísať?
*
3. Keď sa riešilo darovanie pozemku pred colnicou, (nielen ja) som sa pýtala, prečo Global rest obci nedaruje aj pozemok pod budovou colnice. Odpoveď som nedostala doteraz.
Takže: Prečo obec nerieši, že má obecnú budovu na cudzom pozemku? Predpokladám, že Global rest by tých 345 m2 (parcela 774/16) obci aj daroval, keby bol o to slušne požiadaný a keby dostal prísľub, že kým bude postavený ich hotelový komplex, bude aj budova colnice kompletne zrekonštruovaná a budú v nej prevádzky, ktoré by dvíhali návštevnosť aj Global restu. Prípadne by sa im mohlo navrhnúť, aby nám pozemok pod colnicou odpredali. Za 345 m2 zastavanej plochy môže Global rest žiadať skutočne len malú čiastku, ktorú by obecný rozpočet utiahol.
Ak by sa sa vysporiadanie vlastníctva pozemku pod colnicou neuskutočnilo, mám tieto otázky:
Čo sa vlastne plánuje s budovou colnice do budúcnosti? Bude sa čakať, kým sama spadne? (A dúfať, že práve vtedy nebude nikto v budove alebo pod prestrešením?) (Keď som bola v Múzeu naposledy, hýbala sa podo mnou podlaha a to mám 53 kg.)
Ak by Global rest chcel, aby sme budovu colnice z jej pozemku odstránili, prečo by to mala obec robiť? Aké by boli dôvody na odstránenie budovy? A kto by to platil?
Doplňujúca otázka: Má obec nejaký statický posudok, z ktorého by vyplývalo, že stav budovy je havarijný a treba ju odstrániť?
*
4. Skúste si do google dať názvy obcí Nová Sedlica, potom Oravská Polhora, potom Patince a potom Záhorská Ves. Pozrite si aspoň prvú stranu - pri vyhľadávaní v priemere 71,33 % ľudí klikne na odkaz na prvej stránke. Keby ste boli turista a chceli ísť na výlet, do ktorej z obcí by ste sa chceli pozrieť? (Nová Sedlica je najvýchodnejšia obec na Slovensku, Oravská Polhora najsevernejšia a Patince najjužnejšia).
Otázka: Čo robí obec pre pozitívne zviditeľnenie sa? V médiach a na sociálnych sieťach je reč hlavne o problémoch, ktoré tu máme. Pritom budova colnice je na mieste, cez ktoré denne prejdú stovky ľudí. Cyklistická trasa, ktorá teraz vedie cez Kasárenskú a Šancovú ulicu, by sa mohla presmerovať po Hlavnej ulici až ku colnici - to sú ďalší potencionálni návštevníci, ktorí by sa tu mohli aj zastaviť a minúť tu nejaké peniaze.
Uhranské múzeum by mohlo byť v Záhorskej Vsi jednou z hlavných turistických atrakcií. Doslova pár metrov ďalej je ROPík a najzápadnejší bod Slovenska - ďalšie veci, ktoré majú potenciál zaujať turistov. Na druhej strane rieky je tiež bývalá budova colnice - to tiež nemá hocikto. (Obdobie, kedy boli colnice potrebné, bolo krátke, väčšina budov bývalých colníc je zlikvidovaná, alebo prestavaná na nepoznanie.) Bola tu železná opona priamo na konci záhrad obyvateľov, posádka pohraničiarov, do obce sa dalo dostať len na zvláštne povolenie - to je úplný unikát.
Pani v kvetinárstve hovorila, že sa jej ľudia pravidelne pýtajú na reklamné predmety z najzápadnejšej obce Slovenska. Žiadne nie sú. Pritom v budove colnice by mohla byť turistická kancelária s predajom takýchto predmetov (okrem iného by to bola možnosť zamestnať minimálne jednu osobu) a malá čajovňa (v obci neexistuje priestor. kde by sa podávali len nealkoholické nápoje, druhé pracovné miesto). Dalo by sa doplniť Múzeum železnej opony. Turisti by mohli do obecnej kasy priniesť zaujímavé sumy. Funguje to inde, prečo by to nemohlo fungovať aj u nás?
*
5. Všetci vieme, že počas povodne do budovy colnice veľmi zatekalo. Momentálne sa tam nedá kúriť a priestory múzea sa nedajú riadne vetrať. Okrem toho sú v budove myši. S pani Trstenskou a pani Annušovou sme boli 5.10. pozrieť stav exponátov. Zobrali sme z Múzea dve mokré a už aj plesnivé kroniky (foto v prílohe). Momentálne sú obe u pani Trstenskej, ktorá ich vysušila a teraz hľadá možnosti odbornej opravy. Neviem, či viete, že o všetkých (nielen historických) exponátoch v múzeu vedie Uhranská perla evidenciu.
Otázka: Ak príde k zničeniu exponátov, má obec uzavreté poistenie, ktoré by krylo vzniknutú škodu? Môže ísť o tisíce eur. Sú tam historické kroje a iné naozaj cenné exponáty.
*
6. Otázka, ktorú kladiem už nejaký čas a stále nemám odpoveď: Prečo by malo byť Múzeum v cudzej budove, na cudzom pozemku a podľa cudzích pravidiel, ak môže byť v obecnej budove, na obecnom pozemku a podľa obecných pravidiel? Financovanie opravy budovy by mohlo byť z externých zdrojov. To vy však muselo obecné zastupiteľstvo rozhodnúť, že colnica zostáva a začať hľadať spôsoby, ako využiť jej potenciál.
Ďakujem vopred aspoň za nejaké reakcie.
Miškerníková
.
(Pokračovanie článku pridám až po doriešení celej situácie.)
webstránka obce Záhorská Ves
Zriadenie Uhranského múzea
Osud sa s nami často zahrá škaredú hru, ale vie pripraviť aj nádherné chvíle, ktoré vynahradia chvíle sklamania, bezmocnosti a nešťastia. Ale vieme, že najbližší pomocník je na konci vlastnej ruky a najúčinnejšiu protekciu u osudu si zaslúžime vlastným pričinením.
Členovia Uhranskej perly spolu so svojimi priateľmi, susedmi a príbuznými si pre rok 2008 postavili zmysluplný cieľ. Zriadiť Uhranské múzeum. Uhranské múzeum by som prirovnala k zrkadlu. Ani tá najkrajšia osoba nie je vždy so svojím obrazom v zrkadle spokojná. A čo potom, my obyčajní, málo alebo menej obdarení krásou. Ale všetci sa do toho zrkadla musíme pozerať. Aj keď niekedy, ako hovoria klasici, len kvôli tomu, aby sme toho cudzinca, ktorého vidíme v zrkadle vedeli obriadiť.
Zrkadlo nastavené Záhorskej Vsi by malo odrážať predovšetkým to, ako táto dedina vznikala, ako rástla, aká bola dôležitá pre svet, ale najmä pre nás, ktorí sme tu doma. Bola by škoda, keby sme sa začali deliť na tých, ktorí sa tu narodili alebo sa tu narodili ich predkovia a na tých, ktorí sú tu priženení, privydaté, prišelci alebo chalupári (rozumej podľa "najspravodlivejších" paštikári)... Všetci, ktorí sa tu cítia doma, sú tí, ktorých sa to týka. Niekto nám môže pomôcť históriou a spomienkami, niekto rukami alebo vecami. Samozrejme, že tí, ktorí s myšlienkou múzea začali, chcú vidieť v múzeu svojich "starečkú, starenky, mamy, tatú, bratrú a sestry" ... Ale neženie nás len túžba vidieť v múzeu fotografie našich vlastných, ale ukázať a dokázať hosťom, ale aj sebe samým a našim potomkom, že Záhorská Ves (so všetkými svojimi predchádzajúcimi menami) bola vždy domovom ľudí pracovitých, šikovných a múdrych. Myslím, že je to tak trochu aj našou povinnosťou zabezpečiť, aby sa tá stopa, ktorá zostala po živote "tých pred nami", zachovala. Ešte jeden dôvod je, prečo treba múzeum zriadiť čo najskôr. Náš život sa rýchlo mení. Prestávame zhromažďovať staré veci na povalách. Na spomienky a "staré krámy" niet miesta. Naše deti nemajú pochopenie pre odkladanie našich relikvijí. Na jednej strane je to správne, lebo len tak môžeme využívať priestor na ďalší rozvoja, ale na druhej strane, kto je zodpovedný za to, aby sa nezabudlo na dobré, ale i chyby, ktorých sme sa dopustili? Nás budú hodnotiť tí "po nás", až keď sa naša kapitola skončí. Doba sa mení rýchlo a je najvyšší čas využiť to, čo ešte máme, aby sme zachovali úctu a obdiv k životu "tých pred nami", lebo tí, čo si nevážia svoju históriu (aj keď s chybami, ktorých sa predkovia dopustili), nenaučia svojich potomkov úcte k sebe a k svojim predkom.
Takže projekt Uhranského múzea je na svete!
Možno to bude znieť osobne, ale nedá mi, aby som nepoďakovala ľuďom, ktorí sa už na projekte svojou prácou podpísali, alebo, ktorí ochotne spoluprácu sľúbili. Výhrou a skvelým základom pre projekt Uhranského múzea je knižka Mgr. Ota Šimkoviča. Energia a kantorské, umelecké a organizátorské schopnosti p. Magdalény Šimkovičovej sú motorom, bez ktorého by projekt nevznikol. A napokon starosta, JUDr. Boris Šimkovič je ten, bez ktorého pochopenia a podpory (samozrejme na čele Obecného zastupiteľstva Záhorskej Vsi) by nevznikla šanca umiestniť Uhranské múzeum do skutočne výstavných priestorov "colnice", aj keď si uvedomujeme, že priestory mohol pre obec finančne efektívnejšie využiť. Projekt Uhranského múzea je projektom občianskeho združenia - kultúrneho spolku Uhranská perla.
Takže voláme Vás všetkých, ktorým sú naše myšlienky blízke k spolupráci. V priestoroch budúceho múzea bude miesto, kde budete môcť prísť, požičať alebo venovať fotografie či veci (jednoducho povedané "ktoré obvykle" v múzeách bývajú") a kde komisia ľudí, ktorí majú zodpovedajúce vzdelanie a manažérske schopnosti vyberú a vytvoria expozíciu. O tom, kde a kedy je možné veci priniesť, budeme informovať na výveske na Obecnom úrade ,na Kultúrnom dome a na budove "colnice" - múzea. Zároveň tieto informácie budú vyhlasované v obecnom rozhlase. Takže dovoľte, aby sme Vám predstavili náš projekt Uhranského múzea.
Názov:
Uhranské múzeum - expozícia histórie obce Záhorská Ves
Expozícia Uhranského múzea (zriadená v priestoroch budovy colnice) bude majetkom Kultúrneho spolku Uhranská perla.
Uhranská perla bude expozíciu prevádzkovať a skladovať v priestoroch colnice, ktorá je majetkom a v správe obce.
Ciele projektu:
Vytvoriť reprezentačné priestory zariadené fotografiami, artefaktmi, historických dokumentmi a materiálnymi predmetmi zbierky Uhranského múzea, ktoré budú slúžiť na dokumentáciu histórie obce.
Umožniť významným návštevníkom ale aj širokej verejnosti vidieť v koncentrovanej podobe históriu a charakter vývoja života na tomto území, ale aj súčasnej obce.
Primárnym cieľom je zhromaždiť dokumentačný materiál vystavený na paneloch (zoskenované fotografie a texty).
Všetky artefakty a materiálne predmety budú od ľudí oficiálne zaknihované a zapožičané, prípadne pre expozíciu darované.
Štruktúra expozície Uhranského múzea:
Expozícia bude rozdelená podľa charakteristických častí histórie obce (a možností zhromaždiť hodnoty) na:
- základné údaje o histórii obce (informácie o obci, fotografie, záznamy o občanoch...)
- významné historické udalosti (vojna, povodeň...)
- významné historické osobnosti (Lucia Popová, Leopold Daniels, Ľudovít Štúr...)
- fabriky v obci (história a súčasnosť...s možnosťou prezentácie výrobných programov súčasných producentov)
- kultúrny život v obci (divadlo v obci, spevokol, tradície a zvyky v obci dnes)
- cirkevná história (kostoly, farári a cirkevné sviatky...)
- hasiči
- rybári
- šport (futbal resp. iné športy...)
- mosty v obci (minulosť a budúcnosť...)
- starostlivosť o životné prostredie ( vodovod, čistička, príprava kanalizácie...)
- Židia v obci (templ, cintorín, možno aj pamätný kameň...) Cigáni v obci...
Určite usporiadame stretnutia občanov, ktorí budú mať možnosť poradiť členom Uhranskej perly, organizujúcich prácu na projekte. Záleží nám na tom, aby múzeum bolo zrkadlo nás všetkých, prinieslo nám radosť a zadosťučinenie. Budeme radi, keď sa pridáte k nám a Uhranské múzeum bude aj Vaším projektom.
PhDr. Darina Brukkerová
Uhranské múzeum
4. októbra 2008 sa členom Kultúrneho spolku Uhranská perla pod vedením pani Magdalény Šimkovičovej podarilo dokončiť projekt zriadenia Uhranského múzea a otvoriť múzeum v priestoroch bývalej colnice na slovensko-rakúskych hraniciach. Od konštrukcie projektu ku dňu otvorenia múzea uplynulo obdobie horúčkovitého úsilia a až neuveriteľného nadšenia a spolupráce. Uhranské múzeum je majetkom Kultúrneho spolku Uhranská perla.
Autor a odborný garant múzea Mgr. Oto Šimkovič, kronikár obce, vykonal na vysokej odbornej úrovni obrovský objem práce na zhromažďovaní fotodokumentácií a tvorbe textov. Materiály hľadal v archívoch, matrikách, v Slovenskom národnom múzeu a na všetkých možných miestach. Jeho informácie a texty vznikali po rozhovoroch s občanmi, za ktorými musel často cestovať. Texty spracovať, gramaticky, pravopisne i štylisticky pripraviť do tlače, nafotografovať množstvo objektov, obohatiť fotografie textami bolo plodom spolupráce manželov Šimkovičových.
Významným elementom pôsobiacim pri zriaďovaní múzea bola spolupráca s nadšencami zo Slovenskej národnej galérie. Pani Oľga Čičátková, Cyril Pavešic a Mgr. Viliam Rakovický boli spolupracovníci, ktorí zabezpečili "galerijnú" kvalitu múzea. Bez ich pomoci a odborného vedenia by sa múzeum nenarodilo do svojej podoby.
Dôležitou podmienkou uskutočnenia projektu bolo pochopenie občanov a darovanie, alebo požičiavanie vecí, ktoré umožnili naplnenie cieľa - prezentovať históriu obce a život obyvateľov Uhorskej , resp. Záhorskej Vsi. Bol a je dodnes povznášajúci pocit, ktorý v nás vyvolávajú občania prinášajúci pamiatky po svojich predkoch so slovami "aj toto sem patrí..."
Členovia Kultúrneho spolku Uhranská perla odpracovali na stavbe expozície a príprave materiálu, príprave priestorov a nakoniec na príprave a fungovaní múzea množstvo času a venovali veľa energie, čo je cítiť z atmosféry múzea.
Múzeum má štyri miestnosti, ktoré možno veľmi stručne charakterizovať ako:
- charakteristiky obce, história a symboly, prepojenie histórie a súčasnosti - školy,
- významné osobnosti o historické artefakty,
- spolky, združenia a šport,
- zvyky, kroje a "uhranská izba".
Návštevníci majú možnosť vidieť : históriu Uhorskej i Záhorskej Vsi od roku 1301 do súčasnosti, históriu voľakedajšej "pýchy" obce Uhranský cukrovar, nádherne spracované dobové fotografie, prvý barokový kostol z r. 1678, prvé školské triedy z obdobia Franza Jozefa, nádherné kroje , sviatočné a pracovné odevy, do ktorých sa obliekali naši predkovia, fotografie z činností, ktoré už mladá generácia nepozná / mlatba obilia /, dobové zábery dreveného mosta do Angernu, zábery z povodní r. 1941 a 1947... Bohato je tu zobrazená spolková činnosť divadelníkov-amatérov, športovcov, hasičov, rybárov, poľovníkov, mladých spolkov - Uhranská perla a rybársky spolok Morava. Návštevníci sa často hľadajú na záberoch z čias, keď chodili do školy, či vystupovali na školských alebo telovýchovných akadémiách, spartakiádach, čo je často sprevádzané smiechom i plačom.
Aby sa zachovala kontinuita v dokumentovaní života obce i múzeum nastúpilo cestu revitalizácie. Dopĺňame nové dokumenty a artefakty, Základná a Materská škola dokumentujú svoju prácu a absolventov v súčasnosti. Aj oblasť záujmových aktivít sa rozširuje o reprezentáciu Záhorskej Vsi, ktorú úspešne vykonáva Mažoretkový súbor Merci.
Správy o tom, čo si myslia návštevníci našej expozície máme bohato zdokumentovanú v knihe návštev. Zápisy hostí z celého sveta sú pre nás veľmi lichotivé.
V súčasnosti sprevádzajú návštevníkov múzea dve sprievodkyne, ktoré sa počas roka striedajú:
Jana Davidová,
Mária Fuseková,
Návštevné hodiny sú v letnom období v sobotu a v nedeľu od 15. do 17. hodiny.
Telefonicky je možné si dohodnúť návštevu múzea i v inom čase.
Veľmi sa návštevy dožadujú občania najmä pri stretnutiach spolužiakov, alebo pri príležitostiach rodinných stretnutí, osláv, výročí ...
Možno sa obrátiť priamo na jednotlivé sprievodkyne, alebo sa obrátiť na správkyňu múzea na tel. č. 0948 550 050.
Žiadosť možno ohlásiť aj na Obecnom úrade.
Sobota a nedeľa od 14,00 do 16,00 h.
Inak možno návštevu objednať
na tel. čísle: 0905 823 676 a 0908 685 139, 0905 964 443, prípadne kontaktovať obecný úrad v pracovnej dobe na t.č. 034 778 03 85
.